O pánovi Jánovi Gajdošovi z okresu Snina môžeme bez okolkov povedať, že je to známy astrofotograf. Na svojom konte má množstvo krásnych záberov, pričom jedným z nich je hmlovina nápadne pripomínajúca srdce. Tú sa mu podarilo zachytiť už pred rokom, tentoraz však priniesol ešte detailnejší záber.
Aj keď sa vesmír javí ako chladné miesto, aj on môže mať svoje city. Dokazujú to aj zábery pána Jána Gajdoša z Belej nad Cirochou.
Tomu sa emisnú hmlovinu Srdce podarilo zachytiť aj tento rok. Záber z minulého roka nájdete >>>TU.
Tentokrát však na fotografovanie použil o niečo odlišnejšiu techniku. Vďaka tomu je záber oveľa viac detailnejší.
„Oproti minulému roku je aktuálny záber zhotovený iným teleskopom. Kvôli dlhšiemu ohnisku a tým pádom užšiemu zornému poľu, nie je na novej fotografii vidieť susednú hmlovinu Duša a otvorenú hviezdokopu h a x Persei,“ informoval nás pán Gajdoš.
Vďaka tomu záber ponúka podstatne viac detailov. Veď posúďte sami, obrázok v plnej veľkosti nájdete v závere článku v priloženej fotogalérii.
Ide o fascinujúci objekt na nočnej oblohe, ktorý sa nachádza v súhvezdí Kasiopeja. Na jej pozorovanie je záver jesene a začiatok zimy najvhodnejší čas.
Srdce je emisná hmlovina, čo znamená, že žiari vďaka ionizovanému vodíkovému plynu, ktorý sa zahrieva na vysoké teploty. Je súčasťou väčšej komplexnej štruktúry nazývanej W4, ktorá zahŕňa aj ďalšie hmloviny a hviezdy. Objavená bola anglickým astronómom Williamom Herschelom 3. novembra 1787. Herschel bol jeden z najvýznamnejších pozorovateľov neba 18. storočia, ktorý objavil aj planétu Urán, niekoľko mesiacov a komét.
Hmlovina Srdce je označená ako IC 1805 podľa Index Catalogue. Ten bol publikovaný na konci 19. storočia. Okrem toho je však známa aj pod názvom Bežiaci pes, pretože sa zdá, že jej horná časť pripomína hlavu psa s otvorenou papuľou.
Tento názov je populárny hlavne v anglicky hovoriacich krajinách. V niektorých iných jazykoch sa hmlovina nazýva podľa iných zvierat, napríklad v nemčine je to hmlovina Vlk, v taliančine hmlovina Medveď a v japončine hmlovina Králik.
Zaujímavé je aj to, že obsahuje veľa mladých a masívnych hviezd, ktoré sa narodili z plynu a prachu v hmlovine. Tieto hviezdy patria do otvoreného hviezdneho zoskupenia nazývaného Melotte 15, ktoré má priemer asi 1,5 svetelného roka. Niektoré z týchto hviezd sú tak jasné a horúce, že svojím silným vetrom a žiarením ovplyvňujú tvar a farbu hmloviny.