Bezpečná hranica zmien v kolobehu sladkej vody bola vo svete prekročená. Ľudská činnosť zmenila zdroje sladkej vody do takej miery, že jej schopnosť sa regulovať bola narušená.
Štúdia medzinárodného tímu odborníkov, ktorej výsledky boli publikované v časopise Nature Water, ukazuje, že bezpečná hranica zmien v kolobehu sladkej vody bola prekročená už v polovici 20. storočia. Inými slovami, v priebehu minulého storočia sme „tlačili“ sladkovodný systém Zeme ďaleko za stabilné predindustriálne podmienky.
Ako autori zdôrazňujú, je to prvýkrát, čo sa zmeny v globálnom vodnom cykle hodnotia v takom dlhom časovom horizonte. V dôsledku toho sa ukázalo, že ľudská činnosť ako napríklad budovanie priehrad, rozsiahle zavlažovanie a globálne otepľovanie zmenila zdroje sladkej vody do takej miery, že je ohrozená ich schopnosť regulovať dôležité ekologické a klimatické procesy.
V štúdii vedci vypočítali mesačný prietok a vlhkosť pôdy v priestorovom rozlíšení približne 50 x 50 kilometrov s použitím údajov z hydrologických modelov, ktoré zohľadňujú všetky hlavné vplyvy človeka na kolobeh sladkej vody.
Ako referenčný bod si zobrali podmienky prevládajúce v predindustriálnom období (1661 – 1860) a následne ich porovnali s industriálnym obdobím (1861 – 2005). Analýza ukázala významný nárast frekvencie extrémne suchých alebo extrémne vlhkých podmienok počas študovaného obdobia, ako aj početné zmeny v prietoku potoka a vlhkosti pôdy.
Celkovo sa globálna rozloha krajiny, na ktorej sa vyskytujú odchýlky, takmer zdvojnásobila v porovnaní s predindustriálnymi podmienkami. Pretože analýza bola vykonaná pri vysokom priestorovom a časovom rozlíšení, výskumníci tak mohli skúmať aj geografické rozdiely v odchýlkach.
Extrémne suché podmienky sa stali bežnejšími v mnohých tropických a subtropických oblastiach, zatiaľ čo extrémne vlhké podmienky sa zvýšili v miernom pásme. Tieto vzorce zodpovedajú zmenám pozorovaným v dostupnosti vody v dôsledku zmeny klímy.
Zistilo sa tiež, že mnohé oblasti s dlhou históriou využívania pôdy a poľnohospodárstva mali zložitejšie vzorce. Napríklad povodia Nílu či Mississippi zaznamenali extrémne suché toky potokov a vlhkú pôdu, čo naznačuje zmeny v dôsledku zavlažovania.
Našou bezprostrednou prioritou by však malo byť zníženie tlaku spôsobeného človekom na sladkovodné systémy, ktoré sú nevyhnutné pre život na Zemi, uzatvárajú vedci.