Súčasná globálna politická nestabilita a geopolitické napätie spoločne s rastúcim nacionalizmom, byrokraciou a ekonomickým tlakom stále viac obmedzujú voľný prístup k dátam potrebným na štúdium klimatickej zmeny. Navyše komplikujú ich výmenu. Klimatológovia tak volajú po spolupráci.
Podľa vedcov, ktorí sa zaoberajú zmenou klímy a jej vplyvmi, by vznikali lepšie a reprezentatívnejšie výsledky, keby existoval medzinárodný dohovor zabezpečujúci otvorený prístup ku všetkým údajom. Na problém v článku v časopise npj Climate Action upozornila štvorica európskych vedcov, medzi nimi aj bioklimatológ Miroslav Trnka z Ústavu výskumu globálnej zmeny Akadémie vied ČR - CzechGlobe.
Dáta by mali byť podľa vedcov v maximálnom rozsahu na výskumné účely k dispozícii zadarmo všetkým vedeckým inštitúciám po celom svete, čo by zabezpečilo efektívnejšie využitie verejných peňazí. Univerzálny a právne záväzný dohovor o klimatických dátach, ktorý by schválila veľká väčšina aktérov, môže podľa odborníkov pomôcť k lepšiemu pochopeniu klimatického systému Zeme a podporiť zmiernenie dopadu ľudskej činnosti.
Obtiažnejší prístup k dátam pritom neobmedzuje len vedcov, ale aj tvorcov klimatických politík a v konečnom dôsledku aj firmy. „Každá forma dôveryhodnej klimatickej politiky musí byť založená na dôkazoch,“ upozornili experti. Spoľahlivé informácie sú podľa nich potrebné na to, aby boli stratégie na zvládanie zmeny a vplyvu vhodné a prijateľné.
Typickým príkladom, kedy môže znalosť kompletných dát pomôcť, je situácia z roku 2024. Vlani sa totiž vedci dohadovali, prečo priemerná globálna teplota vzrástla počas jedného roka tak nečakane výrazne. „Rozuzlenie vplyvu ľudských a prírodných faktorov závisí aj od množstva a kvality časovo presných, sezónne odlišných a priestorovo vymedzených rekonštrukcií klímy, ktoré presahujú moderné obdobie meteorologických meraní,“ vysvetlili vedci.
Tým sa zaoberá paleoklimatológia, ktorej úspech bude silne závisieť práve od ochoty a schopnosti vzájomne po svete sprístupňovať dáta z výskumov.
Príkladom, ako konflikty podväzujú riešenie globálnych problémov, je Rusko s najdlhším arktickým pobrežím či zónou permafrostu. „Zmeny v biosfére a klimatickom systéme nemožno úplne pochopiť bez údajov z Arktídy a subarktickej oblasti, z ktorej viac ako polovica leží na ruskom území. Podobne nemožno klimatologické a environmentálne poznatky zo subpolárnych lesov v Severnej Amerike jednoducho preniesť do vyšších šírok Eurázie. Dopady Ruskom vyvolanej vojny sú aj vo vedeckej spolupráci ďalekosiahle a dlhodobé,“ upozornili vedci s poukazom na ruskú agresiu proti Ukrajine, ktorá viedla k jeho medzinárodnej izolácii.
Radu údajov síce možno získať z družicových dát či modelov, ale meranie priamo na mieste to nenahradí.
Prenos dát a znalostí je náročný aj s Čínou a niekoľkými krajinami v Afrike a na Strednom východe. Nielenže politická nestabilita bráni výmene údajov o klíme, ale môže vedeckú činnosť znemožniť. Príkladom môžu byť problémy s monitoringom sucha nielen v subsaharskej Afrike.
Znižuje sa kvalita prevencie pred požiarmi, čo má vplyv na potravinovú bezpečnosť. Systémy ako napríklad Windy.com čiastočne chýbajúce informácie kompenzujú, ale dátam priamo z miesta sa nevyrovnajú.