Golfský prúd sa už v roku 2025 môže zrútiť, varuje nová štúdia. Ak sa tak stane, rozpúta sa klimatický chaos. V Európe by nastala doba ľadová. S touto hypotézou sa však nie všetci vedci stotožňujú.
Atlantický poludníkový prevratný obeh (AMOC), ktorý zahŕňa Golfský prúd, riadi klímu pohybom teplých tropických vôd na sever a studených vôd na juh.
Vedci však tvrdia, že AMOC by mohlo smerovať k úplnému kolapsu, a to už medzi rokmi 2025 až 2095, čo by spôsobilo prudký pokles teplôt a kolaps oceánskych ekosystémov. Sú si istí na 95 %, že tento kolaps nastane v tomto časovom horizonte.
Podľa novej štúdie vedcov môže úplný kolaps nastať už budúci rok a následne sa každým ďalším rokom šance zvyšujú.
AMOC môže existovať v dvoch stabilných stavoch: v silnejšom, rýchlejšom, na ktorý sa dnes spoliehame, a v druhom, ktorý je oveľa pomalší a slabší. Predchádzajúce odhady predpovedali, že prúd pravdepodobne prejde do svojho slabšieho režim v budúcom storočí.
Nová vedecká štúdia však tvrdí, že ľuďmi vyvolaná zmena klímy by mohla posunúť AMOC do kritického bodu zlomu skôr, než sa pôvodne predpokladalo.
„Očakávaný bod zlomu – vzhľadom na to, že pokračujeme v bežnej činnosti s emisiami skleníkových plynov – môže prísť oveľa skôr, ako sme očakávali,“ povedala spoluautorka Suzanne Ditlevsen, profesorka štatistiky a stochastických modelov v biológii na Kodanskej univerzite.
Atlantické oceánske prúdy fungujú ako nekonečný globálny dopravný pás, ktorý prepravuje kyslík, živiny, uhlík a teplo po celom svete. Klimatické zmeny však tento tok spomaľujú. Sladká voda z topiacich sa ľadových štítov spôsobila, že voda je menej hustá a slaná a nedávne štúdie ukazujú, že prúd je najslabší za viac ako 1 000 rokov.
Keď sa AMOC naposledy spomalil, klíma v blízkosti Grónska sa za desaťročie zvýšila o 10 až 15 °C a teploty v Európe a Severnej Amerike klesli o 5 až 10 °C v priemere. Tento scenár by sa mohol v prípade kolapsu prúdov zopakovať, čím by nastal klimatický chaos.
V Európe by nastala postupne doba ľadová. Teploty by prudko poklesli a teplých slnečných dní by v priebehu roka bolo žalostne málo.
Treba povedať, že oceánografi a odborníci na klímu uviedli, že hoci štúdia poskytuje relevantné informácie a cenné varovanie, nie všetci odborníci sa s touto hypotézou úplne stotožňujú.
„Aj keď sa zdá, že matematika je odborne vykonaná, no fyzikálny základ je mimoriadne neistý: je založený na predpoklade, že kolaps znázornený zjednodušenými modelmi správne popisuje realitu – ale my to jednoducho nevieme,“ povedal Jochem Marotzke, profesor klimatickej vedy a riaditeľ Inštitútu Maxa Plancka pre meteorológiu v Hamburgu.