Vrabec domový a vrabec poľný kedysi patrili k tradičnému koloritu slovenskej dediny, ale ich čvirikanie bolo typické aj pre sídliská. Zamysleli ste sa však nad tým, kedy ste vrabca videli naposledy? Asi to bolo už veľmi dávno. Dôvodov, prečo sa vytratil z nášho regiónu, je niekoľko.
Počas nedávnej dovolenky v Španielsku mi pri pohľade na skákajúce vrabce pod nohami zablúdili myšlienky do detstva. Vrabce boli kedysi neoddeliteľnou súčasťou našich dedín a miest, a ich typické čvirikanie nás sprevádzalo počas celého dňa.
Ako je možné, že sme si nevšimli, ako tento zvuk začal utíchať, až napokon úplne ustal? Vrabce sa z nášho regiónu takmer úplne vytratili, za čo je zodpovedných niekoľko faktorov.
Ak v minulosti žilo v našom regióne okolo milión vrabcov, dnes ich zostalo už len 200- až 300-tisíc a ich počet stále klesá. Problémom je nedostatok potravy, ale aj to, že nemajú kde hniezdiť. Biodiverzitu, ktorá je v prírode nevyhnutná, ohrozuje zmena klímy, odlesňovanie, intenzívne poľnohospodárstvo aj urbanizácia.
Veľkým problémom pre mestskú populáciu vrabca je zatepľovanie a rekonštrukcie panelákov, keďže prichádzajú o miesta, kde by mohli hniezdiť. Ešte horšie je to však s potravou.
Vtákov ohrozuje zmena klímy aj invazívne druhy, vplyvom čoho trpia nedostatkom potravy. „Za posledných 50 rokov ubudlo 75 % hmyzu. Tým pádom aj vrabce, ktoré kŕmia svoje mláďatá hmyzom, strácajú svoj zdroj potravy,“ tvrdí zoológ a ekológ z Ústavu ekológie lesa SAV Anton Krištín.
Ďalšou príčinou je aj intenzívne poľnohospodárstvo. „Intenzifikácia pestovania energetických plodín ako repka, kukurica či slnečnica v sprievode s chemizáciou vedie k zhoršovaniu stavu životného prostredia nielen vrabcov. Dochádza k znižovaniu potravnej ponuky a poklesu populácie,“ vysvetľuje Jozef Ridzoň, ochranársky manažér z ornitologickej spoločnosti.
Za vymiznutie vrabcov z miest si však môžeme tak trošku aj sami. Čím menej potravy ich čakalo na poliach, tým viac chodili vyzobkávať odpadky do kontajnerov.
Spomeňme si, ako sme vyhadzovali smeti predtým, než do obchodov prišli odpadové vrecia. Všetko sme hádzali priamo do koša. Odkedy však odpad balíme do plastových vriec, obrali sme vrabčeky aj o túto formu obživy.
Príroda potrebuje byť pestrá a čím viac druhov v nej žije, tým lepšie. Keď sa skladá z dvoch druhov, vypadne jeden a systém sa láme. Ak máme druhov tisíce, systém je pevný. A o tom je biodiverzita.
Podporiť biodiverzitu a pomôcť okrem iného aj vrabcom dokáže každý. Môžete si na záhrade postaviť hmyzí hotel, vysadiť biodiverznú lúku či vyrobiť napájadlo, v ktorom sa osviežia rôzne druhy živočíchov.