Spoločnosť SpaceX na konci roku 2026 vyšle na Mars kozmickú loď Starship s robotom Optimus na palube. Na sieti X to v sobotu ráno SEČ napísal Elon Musk, ktorý SpaceX založil. Ten zároveň určil aj termín letu s ľudskou posádkou. Kedy sa tak stane?
Musk poznamenal, že ľudia by na červenej planéte mohli pristáť už na konci tohto desaťročia. Podľa neho je však najpravdepodobnejší rok 2031.
„Ak pristátie (s robotom) pôjde dobre, budeme môcť začať s pristátiami s ľuďmi už v roku 2029. Aj keď 2031 je pravdepodobnejší,“ napísal Elon Musk.
Ten už predtým povedal denníku The New York Times, že SpaceX chce v roku 2026 vyslať na Mars päť lodí Starship bez posádok. Ak misie uspejú a lode v poriadku pristanú, mohli by podľa tohto Muskova vyjadrenia prví ľudia na Mars odletieť už v roku 2028.
Lode Starship, s ktorými chce Musk kolonizovať Mars a ktoré majú v budúcnosti do vesmíru dopraviť až 100 ľudí, si americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) vybral aj na pristátie astronautov na Mesiaci. K nemu má dôjsť v rámci programu Artemis.
Americké médiá dlhodobo špekulujú čo sa vlastne podarí skôr. Pristane skôr človek na Marse alebo sa vráti na Mesiac?
Americký prezident Donald Trump by totiž pod Muskovým vplyvom mohol zmeniť priority kozmického výskumu a uprednostniť let na Mars pred návratom na Mesiac. Program Artemis je pritom považovaný za akýsi odrazový mostík pre budúce marsovské misie.
Pripomeňme, že program Artemis je komplexný projekt amerického Národného úradu pre letectvo a kozmonautiku (NASA), ktorého hlavným cieľom je obnovenie ľudskej prítomnosti na Mesiaci. Prvá misia, Artemis 1, bola úspešne realizovaná v novembri 2022 ako bezpilotný testovací let.
Nasledujúca misia, Artemis 2, je naplánovaná na apríl 2026 a bude prvou pilotovanou misiou, ktorá pôjde okolo Mesiaca. Artemis 3 má byť prvou misiou, ktorá v roku 2027 dopraví ľudí na povrch Mesiaca.
Program Artemis zahŕňa aj výstavbu lunárnej stanice Gateway, ktorá bude slúžiť ako základňa pre ďalšie misie na Mesiaci. Táto stanica bude vybavená rôznymi modulmi, ako napríklad I-HAB a ESPRIT, ktoré sa budú používať na podporu ľudského osídlenia a vedeckých výskumov.