Keď sa vráti kozmická loď na Zem, je zamrznutá. Vo vesmíre ale zima nie je, tvrdí chemik

Ľudstvo sa už dlho pýta, prečo je vo vesmíre taká zima. Vedci majú odpoveď – „Nie je.“ Podľa nich sa tam satelity a vesmírne lode skutočne ochladia, ale nie preto, že je „tam hore“ zima, píše portál astro.cz.

Predovšetkým zima je niečo, čo v skutočnosti neexistuje, vysvetľoval americký chemik a profesor Robert L. Wolke.

„Zima je jazykový výraz, nie vedecký termín. Naši pravekí predkovia potrebovali slovo na vyjadrenie nedostatku tepla a vyšla im z toho zima a jej ekvivalenty. Je to ako svetlo a tma, mokro a sucho,...“ dodával Wolke.

Nie je zima ako zima

Teplo je energia, ktorú majú molekuly jednotlivých látok preto, že sú neustále v pohybe. Bez prestania sa chvejú všetky atómy. Tie teplejšie atómy sa chvejú viac ako ostatné, ktoré sú chápané ako chladnejšie.

Pri prvom výstupe človeka mimo našej atmosféry pred viac ako šesťdesiatimi rokmi sa ľudstvo prvýkrát dostalo do prostredia, kde nie je teplo s čím porovnávať. Vo vesmírnej „tme“ nie sú (takmer) žiadne molekuly, ktoré by sa pohybovali.

„Slovo zima tak stratilo ešte viac zo svojho významu. Vesmír nemôže byť teplý ani chladný v žiadnom zmysle tých slov, pretože v ňom nie je žiadna hmota,“ vysvetľoval Wolke.

Prečo kozmické lode mrznú?

Logicky si ale kladieme otázku, ako je potom ale možné, že sa satelity a vesmírne lode vo vesmíre ochladia až na neuveriteľnú teplotu okolo -130 °C?

Wolke tvrdil, že vesmírna loď alebo akýkoľvek iný predmet môže prijímať a uvoľňovať teplo napríklad tým, že sa dostane do kontaktu s hmotou, ktorá je teplejšia alebo chladnejšia. K tomu tam hore ale nemôže dôjsť, pretože tam žiadna hmota nie je.

Slnko a hviezdy vyžarujú vlny energie, niektoré sú pre ľudské oko viditeľné – napríklad svetlo, niektoré neviditeľné – napríklad ultrafialové, infračervené a iné žiarenia.

Toto žiarenie prechádza vesmírom nedotknuté, pretože cestou nie je nič, čo by ich mohlo pohltiť. Ale keď narazí na nejaký predmet, napríklad vesmírnu loď, časť z neho sa odrazí a pokračuje iným smerom.

Ďalšia časť je pohltená predmetom a jeho energia sa premení na teplo.

„Vesmírna loď teda prijíma teplo od Slnka a hviezd. Slnko je samozrejme výrazne najväčším žiaričom, pretože je oveľa bližšie ako všetky ostatné hviezdy. Zároveň však vesmírna loď, ktorá si so sebou vezie ešte pozemské teplo, vyžaruje časť vlastnej energie do priestoru, pretože všetko, čo má nejaké teplo, vysiela infračervené žiarenie – tepelné žiarenie,“ vysvetľoval Wolke.

A konečne teda vesmírna loď prijíma z jednej strany množstvo slnečného žiarenia, zatiaľ čo z druhej strany teplo pomerne rýchlo vyžaruje.

„Z tej strany môžeme potom skutočne povedať, že je studená, pretože je to hmotný predmet. Keďže o vesmíre, teda prostredí, v ktorom sa loď pohybuje, sa to fyzikálne povedať nedá,“ uzavrel Robert L. Wolke.