Nadpriemerné teploty či extrémne búrky s tornádami. Aj to je dôsledok zmeny klímy, ktorá najviac ovplyvňuje práve Európu. Tá sa zahrieva najrýchlejšie zo všetkých svetadielov.
Pred pár desiatkami rokov sme mali tropické tridsiatky len výnimočne, teraz sú každoročnou realitou. Ruka v ruke prichádzajú aj extrémne búrky, ktoré prinášajú nadpriemerne vysoké úhrny zrážok, ktoré kanalizácie a pôda nestíhajú vstrebávať. Vznikajú záplavy, kedy sa voda doslova leje po povrchu. Toto sú dôsledky klimatickej zmeny, ktoré sa poprieť nedajú a ovplyvňujú už aj Slovákov.
Európa je najrýchlejšie otepľujúcim sa svetadielom na svete. Jej teploty stúpajú zhruba dvakrát rýchlejšie ako je svetový priemer, uviedli na svojom webe služba Európskej únie pre monitorovanie zmeny klímy patriace pod program Copernicus (C3S) a Svetová meteorologická organizácia (WMO).
Meteorologické agentúry v spoločnej správe o stave klímy napísali, že Európa má v súčasnosti príležitosť vytvoriť cielené stratégie na urýchlenie prechodu na čistú energiu v dôsledku klimatických zmien.
Kontinent vlani vygeneroval 43 % elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Išlo o nárast o sedem percentuálnych bodov v porovnaní s rokom 2022. Už druhý rok po sebe sa tak vytvorilo viac energie z obnoviteľných zdrojov ako z fosílnych palív.
Priemerné teploty za posledných päť rokov v Európe dosahujú o 2,3 stupňa Celzia viac v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami. Svetový priemer je podľa Copernicusu a WMO nižší o 1,3 stupňa Celzia, a síce pod úrovňou cieľov Parížskej dohody z roku 2015, ktoré sa týkajú obmedzenia globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia.
Elisabeth Hamdouchová zo služby Copernicus upozornila, že Európa zaznamenala ďalší rok v rade, v ktorom dochádzalo k zvyšovaniu teplôt a zintenzívneniu klimatických extrémov vrátane vĺn horúčav či úbytku ľadovcov.
Tohtoročná správa sa sústredila na vplyv vysokých teplôt na zdravie ľudí, pričom poznamenala, že úmrtia súvisiace s horúčavou stúpli naprieč celou Európou – v minulom roku prišlo o život viac ako 150 ľudí priamo v súvislosti s búrkami, povodňami a lesnými požiarmi. Ekonomické škody spôsobené počasím a klímou v roku 2023 sa odhadujú na viac ako 13,4 miliardy eur.
Experti tvrdia, že mnoho extrémnych poveternostných javov vrátane tepla je v dôsledku zmeny klímy stále častejšie a intenzívnejšie. Podľa Pinta preto v USA, Mexiku a Strednej Amerike častejšie zaznamenávajú potenciálne smrtiace a rekordne vysoké teploty.
Klimatické zmeny zhoršujú povodne a suchá a znižujú kvalitu vody, čím tiež stále viac ohrozuje zdravie ľudí. Uviedla to Európska agentúra pre životné prostredie (EEA), píše agentúra DPA.
EEA so sídlom v Kodani vyzvala na urýchlené prijatie opatrení a lepšiu koordináciu medzi vládami jednotlivých krajín s cieľom obmedziť alebo zabrániť zdravotným rizikám zmeny klímy.