Hurikánov v Atlantiku je zatiaľ málo. Meteorológovia odpovedajú, kam zmizli

Po hurikáne Beryl prišli iba dva hurikány - Debby a Ernesto. A do konca augusta sa žiadny ďalší pomenovaný systém nevytvoril.

Ak sa tak nestane do utorka, 3. septembra, bude to prvýkrát od roku 1956, kedy sa v tomto časovom období nevytvoril ani jediný tropický alebo subtropický systém v Atlantiku. Informuje o tom spravodajský web CT24.

Prečo je sezóna hurikánov relatívne pokojná?

Čo je príčinou tejto situácie, ktorá nezodpovedá predpokladom o hyperaktívnej sezóne, riešia meteorológovia po celom svete. V zásade za to môžu štyri hlavné faktory.

Jedným z nich je severnejší postup takzvaných „vĺn vo východnom prúdení“. Tie putujú z Afriky nad Atlantik, spravidla v podobe zhluku búrok, z ktorých sa potom nad teplými vodami oceánu za vhodných podmienok tvoria hurikány.

Lenže severnejší postup týchto vĺn znamená, že postupujú nad chladnejšími vodami ako obvykle, a majú tak potenciálne menej energie pre svoj vývoj. Navyše severnejšie putujúce búrky so sebou nesú viac saharského prachu a suchého vzduchu, čo sú faktory pôsobiace proti vývoju hurikánov.

A aby toho nebolo málo, pridáva sa v týchto severnejších oblastiach navyše v stredných hladinách urputný severovýchodný vietor. Ten práve k vzniku tropických systémov tiež neprispieva.

Prepojený je celý svet

Mimochodom severnejší postup búrok súvisí so severnejšou polohou takzvanej intertropickej zóny konvergencie nad Afrikou, čo je rozsiahly pás s početnými búrkami. A táto severnejšia poloha búrok by mala v nasledujúcich dňoch viesť aj k nezvyčajne výdatným zrážkam predovšetkým nad radom oblastí Sahary. Informovali sme vás o tom aj v tomto článku.

Nad vyprahnutými oblasťami môže spadnúť počas dvoch týždňov toľko vody, čo inokedy za niekoľko rokov. Aj tak ale pôjde skôr o iba desiatky milimetrov zrážok.

Ďalším faktorom sú stabilné podmienky v atmosfére v hlavnej oblasti vzniku hurikánov nad centrálnym Atlantikom. Hoci povrch mora je mimoriadne teplý, a zásoba energie v ňom je tak vysoká, v atmosfére vo výške niekoľko kilometrov nad vodou je na túto dobu tiež nezvyčajne teplo – dokonca najviac v histórii merania.

A to znamená, že pokles teploty vzduchu s výškou je relatívne malý, zatiaľ čo hurikány potrebujú, aby teplota s výškou klesala podstatne rýchlejšie ako teraz. Z dlhodobého pohľadu ide o situáciu s najstabilnejšou atmosférou za niekoľko dekád.

Ďalej je pre vznik hurikánov dôležité, aby sa vietor v spodných a vyšších hladinách veľmi nemenil, teda aby takzvaný vertikálny strih vetra bol len malý. Lenže ani to teraz neplatí. V posledných týždňoch fúka vo výške silný východný vietor, výrazne silnejší, než sú pasátové vetry v spodných hladinách, čo tak pôsobí proti tvorbe tropických níží.

A konečne posledný faktor súvisí s dynamikou správania vody v Atlantiku. V ňom totiž dochádza k podobným osciláciám, ako sú preslávené javy El Niño a La Niña v Pacifiku. Len nie sú také známe a nemajú taký výrazný svetový dopad ako dianie v Tichom oceáne.

V tomto roku došlo k najrýchlejšiemu prepnutiu z fázy Niño (teplá) na Niña (studená) v centrálnej časti tropického Atlantiku za celých 40 rokov sledovania. Taká zmena síce spravidla prináša silnejšie juhovýchodné pasáty, čo vo finále podporuje tvorbu hurikánov, aktuálne sa tak ale zatiaľ nedeje – vetry sú pomerne slabé.

Druhá polovica sezóny by mala byť aktívnejšia

Avšak vyššie uvedené faktory by mali v nasledujúcich týždňoch pominúť alebo výrazne zoslabnúť. V komunite špecialistov na hurikány panuje teraz všeobecné presvedčenie, že by sa počas septembra mal vznik hurikánov naplno rozbehnúť a pokračovať aj počas októbra.

Zrejme nás tak ešte čaká aktívna druhá polovica tohtoročnej hurikánovej sezóny v Atlantiku. Všetko však ukáže len čas.