Hrozí nám pandémia „zombie vírusu“? Topenie arktického perfmafrostu môže mať vážne následky
Topenie permafrostu v Arktíde môže podľa vedcov mať katastrofálne dopady na životné prostredie a ľudské zdravie.
Topenie permafrostu v Arktíde môže podľa vedcov mať katastrofálne dopady na životné prostredie a ľudské zdravie. Kvôli rastúcim teplotám v tejto oblasti hrozí možnosť „prebudenia“ takzvaných zombie vírusov. Tie sú podľa výskumníkov schopné zostať aktívne a infekčné aj po tisícročiach.
Teploty v Arktíde sa v súčasnej dobe zvyšujú až štyrikrát rýchlejšie ako v iných častiach planéty, čo má za následok oslabenie hornej vrstvy permafrostu. Ide o večne zamrznutú pôdu, ktorá pokrýva pätinu severnej pologule a tvorí základ arktickej tundry a lesov Aljašky, Kanady a Ruska. Topenie takejto pôdy podľa odborníkov zvyšuje riziko uvoľnenia mumifikovaných organizmov a starovekých vírusov, ktoré sú v nej uchovávané po tisícročia.
Jean-Michel Claverie, emeritný profesor medicíny a genomiky na Lekárskej fakulte Univerzity Aix-Marseille vo Francúzsku, vykonal výskum rizík spojených s mrazenými vírusmi. Skúmal niekoľko kmeňov z permafrostu zo siedmich rôznych miest na Sibíri, aby zistil, či sú niektoré častice v týchto vzorkách stále infekčné. Hľadal predovšetkým „zombie vírusy“ a niekoľko z nich skutočne objavil.
Hrozí nám ďalšia pandémia?
Závery jeho výskumu, publikované v časopise Viruses, ukázali jednu skutočnosť. Izolované kmene z permafrostu zahŕňajú päť nových rodín vírusov, z ktorých dve boli už predtým identifikované.
Najstarší doposiaľ známy vírus bol získaný z podzemného jazera 16 metrov pod povrchom. Jeho vek sa odhaduje na približne 48 500 rokov.
Najmladšie izolované vzorky potom pochádzali z obdobia pred 27 tisíc rokmi. Boli získané z obsahu žalúdka a srsti pozostatkov mamutov.
V súčasnej dobe vedci nevedia, ako dlho môžu byť vírusy a baktérie v permafroste infekčné. Claverie a jeho tím sa domnievajú, že stále infekčné vírusy predstavujú vážne riziko pre verejné zdravie, pokiaľ by sa vrátili k životu. „Vidíme stopy mnohých, mnohých, mnohých ďalších vírusov. Takže vieme, že tam sú. Nevieme určite, či sú stále živé a schopné infikovať, ale pravdepodobnosť toho je vysoká,“ povedal americkej stanici CNN.
Podobný názor zdieľa aj švédska profesorka klinickej mikrobiológie Birgitta Evengård. „Ak je v permafroste ukrytý vírus, s ktorým sme neboli v kontakte tisíce rokov, je možné, že naša imunitná obrana nie je dostatočná. Je správne rešpektovať situáciu a byť proaktívny, nie iba reaktívny,“ uviedla.
Podľa štúdie Claverieho tímu topenie zmrznutej pôdy bolo pravdepodobne zodpovedné za rozšírenie pandémie španielskej chrípky v roku 1918 a za vypuknutie epidémie antraxu na Sibíri, ktorá v období medzi júlom a augustom 2016 postihla desiatky ľudí a viac ako dvetisíc sobov.
