Na vzdialenej Aljaške stálo niekoľko desiatok rokov zariadenie, ktoré sa stalo predmetom špekulácií až do súčasnosti. Komplex antén, známy pod názvom HAARP, malo skúmať hlavne zemskú ionosféru. Objavili sa však aj teórie, že môže ovládať počasie, ale aj ľudskú myseľ.
Dážď, tornáda alebo zemetrasenie. Je možné ich ovládať umelo? Podľa konšpirátorov áno a má na to slúžiť rozsiahly komplex, nachádzajúci sa neďaleko aljašského mesta Gakona. A prečo práve Aljaška?
Je to miesto veľmi vzdialené od ľudí a taktiež tu nedochádza k žiadnemu rušeniu rádiovými signálmi. Nenachádza sa tu ani väčšia sieť leteckých spojení a cestných ťahov. Takisto je to jedno z mála miest, kde je minimálne svetelný a rádiový smog.
Na celom zariadení by nebolo nič zlé, keby sa však okrem Aljašskej univerzity na programe nepodieľali aj menej mierumilovné zložky, ako sú americké vojenské letectvo, vojenské námorníctvo alebo DARPA, teda Agentúra pre pokročilý obranný výskum.
Projekt sa rozbehol už v roku 1983, kedy ešte stále trvala studená vojna medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom. Vtedajší americký prezident Ronald Reagan vyhlásil program strategickej obrannej iniciatívy, ktorý sa nazýval Program hviezdnych vojen.
Ten mal za úlohu chrániť Spojené štáty pred balistickými raketami tak, že by boli jednoducho v ionosfére roztavené. Než však bol tento projekt dokončený, Sovietsky zväz sa rozpadol a s ním snáď zanikla aj vtedajšia hrozba atómového útoku.
Samotná ionosféra sa nachádza približne vo výške 50 až 600 kilometrov nad zemským povrchom. Jej zloženie je také mimoriadne, že sa o ňu zaujímal aj geniálny vedec Nikola Tesla. V jednom z rozhovorov sa zveril, že experimentoval s bezdrôtovým prenosom elektrickej energie a využíval pri tom práve aj ionosféru.
Nakoniec vzniklo zariadenie, skladajúce sa zo 48 antén s výškou 22 metrov, neskôr sa celý komplex rozšíril na plochu 13 hektárov a vzniklo 180 vzájomne prepojených antén. Výskum sa sústredil hlavne na vplyv rádiových signálov a vývoj technológií. Počiatočné náklady sa vyšplhali na 300 miliónov dolárov, ktoré hradilo americké letectvo.
Bez ionosféry by sme totiž nemohli vysielať ani prijímať rádiové vlny a len vďaka nej sa môžu šíriť elektromagnetické signály. Krátke rádiové vlny sa od nej odrážajú, a môžu sa tak šíriť do veľkej vzdialenosti od vysielača.
Konšpiračné teórie sa opierajú o to, že HAARP mal na svedomí aj niekoľko tragických udalostí, ktoré súviseli s počasím. Podľa nich môžu silné elektromagnetické impulzy spôsobiť zničujúce zemetrasenie, cunami alebo hurikány. A teória zaobchádza ešte ďalej.
Pomocou nízkych frekvencií majú mať údajne vplyv aj na ľudskú myseľ, a ovládať tak ľudstvo aj na diaľku. Táto špekulácia je však podľa vedcov úplne nevierohodná. Teóriu o riadenom počasí mal potvrdiť aj bývalý americký politik Jesse Ventura, ktorý bol presvedčený, že vzájomne prepojené antény ovláda jeden počítač a dokáže generovať tenký lúč, mieriaci do ionosféry.
Vlny potom na mieste vytvorili akési bubliny, ktoré akumulovali a zosilňovali veľkú energiu. Tá sa potom podľa neho mohla nasmerovať na konkrétne miesto. HAARP mal napríklad vyvolať zemetrasenie v Japonsku v roku 2011. Krátko po ňom totiž prestal fungovať web projektu a na internete sa náhle objavil záznam grafov o náhlej aktivite HAARP, a to práve v čase zemetrasenia.
Pripisované sú mu aj ďalšie prírodné katastrofy ako napríklad vlna tsunami v roku 2004 či ničivý hurikán Sandy. Ako to teda s ovládaním počasia naozaj je?
Pokiaľ by zariadenie naozaj dokázalo ovládať počasie, ľahko by mohlo dôjsť k trvalému narušeniu podnebia. Predstavitelia projektu HAARP však v máji 2014 oznámili svetu, že končí, pretože všetky jeho ciele už boli splnené.
Dá sa však predpokladať, že táto skratka len tak zo slovníka konšpirátorov nezmizne a budú ho využívať ako zámienku na vysvetlenie ničivých prírodných javov, ktoré má skôr na svedomí zmena klímy. Navyše podobné zariadenia existujú ešte v Nórsku alebo Portoriku.