Globálny kolobeh vody je v ohrození. Po prvýkrát v histórii je v nerovnováhe

Desaťročia deštruktívneho využívania pôdy a zlého hospodárenia s vodou sa spojili s klimatickou krízou spôsobenou človekom, čo spôsobilo „bezprecedentný tlak“ na globálny vodný cyklus, uvádza sa v správe zverejnenej v stredu Globálnou komisiou pre ekonomiku vody, skupinou medzinárodných lídrov a odborníkov.

Vodný cyklus je komplexný systém, ktorým sa voda pohybuje okolo Zeme. Voda sa vyparuje zo zeme a stúpa do atmosféry, pričom vytvára veľké rieky vodnej pary schopné prejsť na veľké vzdialenosti, než sa ochladí, skondenzuje a nakoniec spadne späť na zem v podobe zrážok ako dážď alebo sneh.

Problémy už vidíme teraz

Zmena a nerovnováha tohto systému vody už spôsobuje problémy. Takmer 3 miliardy ľudí čelia nedostatku vody. Poľnohospodárstvo zažíva v mnohých krajinách krízu a mestá klesajú, pretože spodná voda pod nimi vysychá.

Dôsledky budú bez okamžitých opatrení ešte katastrofálnejšie. Vodná kríza ohrozuje viac ako 50 % svetovej produkcie potravín a hrozí, že do roku 2050 sa zníži HDP krajín v priemere o 8 %, pričom v krajinách s nízkymi príjmami sa predpokladajú oveľa vyššie straty a to až o 15 %.

„Prvýkrát v histórii ľudstva vyvádzame globálny vodný cyklus z rovnováhy,“ povedal Johan Rockström, spolupredseda Globálnej komisie pre ekonomiku vody a autor správy. „Na zrážky, zdroj všetkej sladkej vody, sa už nemožno spoliehať."

Kolobeh vody je prepojený s klimatickou krízou

Správa rozlišuje medzi „modrou vodou“, teda tekutou vodou v jazerách, riekach a podzemných vrstvách, a „zelenou vodou“, vlhkosťou uloženou v pôde a rastlinách. Zatiaľ čo zásoba zelenej vody bola dlhobo prehliadaná, je rovnako dôležitá pre kolobeh vody, hovorí správa, pretože sa vracia do atmosféry, keď rastliny uvoľňujú vodnú paru, čím vytvárajú asi polovicu všetkých zrážok na zemi.

Stabilný prísun zelenej vody je životne dôležitý pre podporu vegetácie, ktorá môže uchovávať uhlík ohrievajúci planétu. Ale škody, ktoré ľudia spôsobujú, vrátane ničenia mokradí a lesov, vyčerpávajú tieto zásobníky uhlíka a urýchľujú globálne otepľovanie. Teplo spôsobené klimatickými zmenami zase vysušuje krajinu, znižuje vlhkosť a zvyšuje riziko požiaru.

Kríza je ešte naliehavejšia v dôsledku obrovskej spotreby vody. Správa počíta, že v priemere každý človek spotrebuje minimálne asi 4 000 litrov denne, aby viedol „dôstojný život“, čo je oveľa viac ako 50 až 100 litrov, ktoré je podľa OSN potrebné na základné potreby.