Podľa Svetovej meteorologickej organizácie bude trojročné obdobie s dominantným fenoménom La Niña naďalej ovplyvňovať teplotné a zrážkové vzorce a zhoršovať suchá a záplavy v rôznych častiach sveta.
Svetová meteorologická organizácia (WMO) informovala posledný novembrový deň o vplyve fenoménu La Niña na globálne poveternostné podmienky.
Uviedla, že existuje približne 75 % pravdepodobnosť, že fenomén La Niña bude pokračovať od decembra 2022 do februára 2023 a približne 60% pravdepodobnosť jeho pokračovania v januári až marci 2023. Od roku 1950 je to tretia takáto dlhá „studená etapa“.
La Niña označuje rozsiahle ochladzovanie povrchových teplôt oceánu v strednom a východnom rovníkovom Tichom oceáne spojené so zmenami v tropickej atmosférickej cirkulácii. Zvyčajne má opačný vplyv na počasie a klímu ako jej teplý náprotivok El Niño.
Paradoxom je, že napriek ochladzovaciemu efektu tohto javu bol súčasný aj predchádzajúci rok jeden z najteplejších v histórii, uviedol profesor Petteri Taalas, generálny tajomník WMO.
Najznepokojivejšími následkami La Niñy sú dlhotrvajúce suchá a záplavy v rôznych oblastiach sveta. Obzvlášť dramatické správy prichádzajú z Afrického rohu, kde milióny ľudí čelia najdlhšiemu a najvážnejšiemu suchu za posledné desaťročia, dodal.
V rovníkovom strednom a východnom Pacifiku sa predpokladá, že teploty povrchovej vody od decembra 2022 do februára 2023 budú vyššie ako priemerné hodnoty inde. To prispeje k zvýšeniu teploty vzduchu v suchozemských oblastiach severnej pologule s výnimkou severozápadnej časti Severnej Ameriky.
Najvyššia pravdepodobnosť prekročenia teplotného priemeru sa predpokladá pozdĺž arktického pobrežia Ázie, severných častí Strednej Ameriky, východného morského kontinentu a Nového Zélandu.
La Niña je síce prírodný úkaz, ale odohráva sa na pozadí klimatickej zmeny spôsobenej človekom, ktorá zvyšuje globálne teploty, robí naše počasie extrémnejším a ovplyvňuje sezónne zrážky, uvádza sa v správe WMO.