Farba Slnka nie je žltá, oranžová ani červená. Skutočná farba Slnka vás prekvapí

Slnko, centrálna hviezda našej slnečnej sústavy, fascinuje ľudstvo už od staroveku. Už tisícročia je predmetom štúdií, mýtov a legiend. Napriek jeho životne dôležitému významu pre život na Zemi sú mnohé z jeho charakteristík, vrátane farby, často nepochopené alebo nesprávne interpretované. 

Naše Slnko je stredne veľká hviezda, klasifikovaná ako žltý trpaslík spektrálneho typu G2V. Skladá sa prevažne z vodíka (asi 74 % jeho hmotnosti) a hélia (asi 24 %), s malým zlomkom iných prvkov. 

Farbu Slnka určujú chemické reakcie

Jeho povrchová teplota sa pohybuje okolo 5 500 °C, pričom v jeho strede dosahuje teplota okolo 15 miliónov °C, kde prebiehajú jadrové reakcie, ktoré generujú jeho energiu.

Slnko vyžaruje široké spektrum elektromagnetického žiarenia, ktoré zahŕňa rádiové vlny, viditeľné svetlo, röntgenové lúče a ultrafialové lúče. Viditeľné svetlo vyžarované Slnkom tvorí len malú časť elektromagnetického spektra, no je to to, čo vnímame očami.

Slnko je počas dňa najviditeľnejším objektom na našej planéte a ukazuje sa nám zvyčajne ako žltá guľa na oblohe. Skutočná farba Slnka však nie je žltá, ako sa na prvý pohľad zdá.

Akú farbu má reálne Slnko?

Aby sme pochopili, aká je skutočná farba Slnka, je nevyhnutné vziať do úvahy jeho povrchovú teplotu a tzv. Wienov zákon, ktorý stanovuje vzťah medzi teplotou objektu a vrcholom jeho elektromagnetického žiarenia. Podľa tohto zákona sa farba Slnka nachádza v zelenej časti viditeľného spektra.

Skutočná farba Slnka je teda bielo-zelená. Atmosféra Zeme však funguje ako filter, ktorý rozptyľuje modré a fialové svetlo prostredníctvom Rayleighovho rozptylu a necháva prevládať dlhšie vlnové dĺžky, najmä žltú a oranžovú. Tento jav je zodpovedný za žltú až oranžovú farbu, ktorú vnímame pri pohľade do Slnka, najmä pri východe a západe.

Zjavný žltkastý odtieň Slnka pri pohľade zo Zeme je primárne výsledkom atmosférického rozptylu. Počas dňa, keď je Slnko vysoko na oblohe, musí jeho svetlo prechádzať menšou časťou zemskej atmosféry ako ráno alebo večer.

Tým sa odsunú kratšie vlnové dĺžky, ako je modrá a fialová, čím sa umožní, aby prevládli dlhšie vlnové dĺžky, ako je červená a žltá. Výsledkom je, že slnečný disk sa počas dňa javí žltší. Počas východu a západu prevláda oranžová až červená farba v dôsledku nižšieho uhla slnečných lúčov, ktoré musia prechádzať hustejšou atmosférou. 

Záverom možno povedať, že farba Slnka je zložitejšia záležitosť. Hoci jeho chemické zloženie a povrchová teplota spôsobujú, že Slnko je vo vesmíre bielo-zelenej farby, atmosférický rozptyl zo Zeme mení naše vnímanie, v dôsledku čoho sa Slnko javí ako žlté a počas súmraku ako oranžové až červené.