Extrémne počasie sa stáva novou normou. Podľa WMO si musíme začať zvykať
Stále častejšie záplavy a suchá na celom svete sú „varovným signálom“ toho, čo môže prísť v dôsledku zmeny klímy, pretože vodný cyklus planéty je stále menej predvídateľný.
Stále častejšie záplavy a suchá na celom svete sú „varovným signálom“ toho, čo môže prísť v dôsledku zmeny klímy, pretože vodný cyklus planéty je stále menej predvídateľný. Pripomína to WMO, teda Svetová meteorologická organizácia.
Podľa WMO bol minulý rok v riekach najnižší prietok za posledných 30 rokov, zatiaľ čo ľadovce zaznamenali najväčší úbytok svojej hmoty za posledných 50 rokov. Okrem toho došlo k mnohým povodniam po celom svete.
Vedci tvrdia, že ničivé povodne, ktoré zasiahli región strednej Európy, pretože okrem Česka bolo postihnuté aj Poľsko, Slovensko alebo Rakúsko, boli o dosť horšie kvôli klimatickej zmene, ako by boli bez nej.
Záplavy budú častejšie a inenzívnejšie
Panel organizácie World Weather Attribution (WWA) konštatoval, že nedávna štvordňová daždivá epizóda, ktorá sa u nás vyskytla bola pre našu oblasť rekordná. Vďaka dobrej predpovedi sa aspoň niektoré oblasti dokázali na veľkú vodu lepšie pripraviť a zrejme zabrániť väčším stratám na životoch.
Experti z WWA urobili porovnanie, aby určili, akú veľkú úlohu zohrala pri extrémnom počasí zmena klímy. Zrážkové úhrny spôsobené tlakovou nižšie Boris sú podľa nich stále vzácne a za súčasných podmienok hrozia raz za 100 až 300 rokov. To platí za situácie, keď sa kvôli skleníkovým plynom oteplilo o 1,3 °C.
Pokiaľ oteplenie dosiahne rovných 2 °C, podobné epizódy budú o 5 % intenzívnejšie a o celých 50 % častejšie, varovali vedci. Hrozí pritom, že pokiaľ ľudstvo nepodnikne proti globálnemu otepľovaniu razantné kroky, zvýši sa teplota dokonca až o 3 °C do konca storočia.
Teplejšia atmosféra zadržuje viac vody
„Teplejšia atmosféra zadržuje viac vlhkosti, čo vedie k silnejším dažďom. Rýchlejšie vyparovanie a vysychanie pôdy naopak zhoršuje suchá,“ uviedla generálna tajomníčka WMO Celeste Saulová.
Podľa OSN teraz nemá prístup k dostatočnému množstvu pitnej vody 3,6 miliardy ľudí, a tento počet by mohol do roku 2050 vzrásť na päť miliárd. Počas uplynulých troch rokov bolo viac ako 50 % svetových vodných nádrží neobvykle suchých.
Saulová okrem zníženia emisií skleníkových plynov tiež apelovala na lepšie monitorovanie zdrojov pitnej vody, čo by mohlo zlepšiť včasné varovania pre obyvateľstvo.
Tohtoročné leto na severnej pologuli navyše bolo vôbec najteplejšie v histórii merania a prekonalo rekord, ktorý držala minuloročná letná sezóna. Súčasne rastie pravdepodobnosť, že rok 2024 bude najteplejším rokom v dejinách, uviedla Služba Európskej únie pre sledovanie klímy Copernicus (C3S).
Od septembra 2023 do augusta 2024 bola priemerná globálna teplota podľa služby Copernicus až o 1,64 °C vyššia ako priemer z predindustriálnej éry, čo je referenčná hranica pre obmedzenie najhorších dopadov klimatických zmien.
