Počasie, aké spôsobilo povodne, sa môže v budúcnosti zopakovať. Musíme zmeniť túto jednu vec, nabáda slovenský odborník zo Slovenskej technickej univerzity. Bude to však náročné.
September priniesol k nám do strednej Európy veľmi daždivú epizódu, ktorá spôsobila rozsiahle povodne v niekoľkých štátoch vrátane Slovenska. Vedci sú presvedčení, že k extrémnemu javu prispela aj klimatická zmena.
Slovenský expert preto teraz nabáda, aby sa zmenilo to, ako sa na problematiku vody a povodní pozeráme. Bude to však také jednoduché?
„Jedinou stopercentnou ochranou pred povodňou je zmeniť optiku," uviedol Andrej Škrinár z Katedry vodného hospodárstva krajiny Slovenskej technickej univerzity v Bratislave pre TASR . Konkrétne sa podľa neho musí zmeniť súčasná prax, kedy sa stavajú nehnuteľnosti pri potokoch a riekach, pričom ich majitelia očakávajú, že štát zabezpečí protipovodňovú ochranu.
„Čím viac sa budeme snažiť zastaranou optikou o jednostranné riešenie (rýchlo poslať vodu preč z ohrozených území), tým viac budeme riziko katastrofálnych povodní paradoxne zvyšovať. Naopak, najväčší účinok budú mať opatrenia na prípravu krajiny na zachytenie zrážok v čo najväčšom možnom množstve a ich pomalé a postupné uvoľňovanie, čím sa zároveň zníži riziko sucha,“ vysvetlil expert.
Podľa Škrinára z vedeckých predpovedí v otázke zmeny klímy aj zo skúseností vyplýva, že extrémnych javov bude pribúdať. Už teraz ďalší vedci tvrdia, že tieto povodne a lejaky boli také extrémne práve kvôli klimatickej kríze.
Panel organizácie World Weather Attribution (WWA) konštatoval, že nedávna štvordňová daždivá epizóda bola rekordná v strednej Európe. Vďaka dobrej predpovedi sa aspoň niektoré oblasti dokázali na veľkú vodu lepšie pripraviť a zrejme zabrániť väčším stratám na životoch.
Experti z WWA urobili porovnanie, aby určili, akú veľkú úlohu zohrala pri extrémnom počasí zmena klímy. Zrážkové úhrny spôsobené tlakovou nižšie Boris sú podľa nich stále vzácne a za súčasných podmienok hrozia raz za 100 až 300 rokov. To platí len v situácii, keď sa kvôli skleníkovým plynom oteplilo o 1,3 stupňa.
Pokiaľ oteplenie dosiahne rovných 2 °C, podobné epizódy budú o päť percent intenzívnejšie a o celých 50 percent častejšie, varovali vedci. Hrozí pritom, že pokiaľ ľudstvo nepodnikne proti globálnemu otepľovaniu razantné kroky, zvýši sa teplota dokonca až o tri stupne do konca storočia.
"Rozhodne to v budúcnosti uvidíme oveľa častejšie," uviedol spoluautor štúdie Friederike Otto. „Je to absolútny dôkaz klimatickej zmeny, že tie rekordy sú o toľko prekonávané," dodal.