Európa zrejme zažije najchladnejšiu zimu od začiatku vojny na Ukrajine. Európa bola vysoko závislá od ruského plynu, no teraz má pred sebou ďalšiu výzvu. Zamrzne tentoraz Európa?
Európska únia sa počas posledných dvoch rokov úspešne vyhýbala energetickým krízam aj napriek dramatickému zníženiu dovozu ruského plynu.
Tento úspech bol čiastočne výsledkom miernejších zimných období, ktoré prispeli k nižšiemu dopytu po vykurovaní. Avšak predpovede na nadchádzajúcu zimu naznačujú chladnejšie počasie, čo môže viesť k vyšším nákladom na energie a zvýšenej spotrebe plynu, informuje Bloomberg.
Podľa údajov Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia teploty počas zimy až do marca budú pravdepodobne nižšie ako v posledných dvoch sezónach. Najvýraznejšie ochladenie sa očakáva na juhu Európy, najmä v Taliansku a na Balkáne. Naproti tomu severná a stredná Európa by mala zažiť miernejšie podmienky.
Aj napriek predpokladaným nižším teplotám by mala byť priemerná teplota stále nad priemerom. Analytici však varujú, že európsky energetický trh zostáva zraniteľný. Pokles dovozu ruského plynu o viac ako 80 % oproti predvojnovej úrovni spôsobil zvýšenú nervozitu, ktorú ešte zhoršila neistota okolo tranzitu plynu cez Ukrajinu po decembrovom ukončení súčasnej dohody.
V novembri zaznamenali európske krajiny výrazné ochladenie, čo viedlo k rýchlejšiemu vyčerpávaniu plynových zásob. Aktuálne sú zásobníky naplnené na 87,4 %, čo je menej v porovnaní s takmer 100 % naplnenosťou minulý rok. Cena plynu na európskom trhu stúpla z februárových 30 eur za megawatthodinu na nedávnych 48 eur, čo predstavuje najvyššiu úroveň za posledný rok.
Krajiny ako Nemecko, ktoré sú silno závislé od energie, čelia zvýšeným rizikám. Nemecké priemyselné odvetvia sa stále zotavujú z energetickej krízy v roku 2022. Problémy v automobilovom priemysle, pokles exportu do Číny a neschopnosť konkurovať na trhu s elektromobilmi spôsobili zníženie produkcie a plánované prepúšťania. Spoločnosti ako Volkswagen, Bosch a Thyssenkrupp už ohlásili redukciu pracovných miest, čo môže zmierniť tlak na energetickom trhu, ale zároveň prehlbovať problémy v priemysle.
Niektoré krajiny, napríklad Rakúsko, sa snažia zmierniť svoju závislosť od plynu zvýšením produkcie elektriny z obnoviteľných zdrojov, ako sú vodné a veterné elektrárne. Prebytky elektriny môžu následne exportovať do susedných krajín, čím podporujú energetickú stabilitu v regióne.
Aj keď Európa zatiaľ úspešne odolala najhorším dôsledkom energetickej krízy, nadchádzajúca zima prináša nové výzvy. Nižšie teploty a pokračujúca neistota v dodávkach plynu môžu výrazne zvýšiť náklady na vykurovanie a zasiahnuť najmä energeticky náročné sektory. Kľúčovým riešením zostáva diverzifikácia zdrojov energie, efektívne využívanie zásob a ďalšie investície do obnoviteľných zdrojov.