Na Slovensku máme veľa šikovných astrofotografov, ktorí majú na svojom konte veľa neopísateľne krásnych „astro úlovkov“. Jedným z takýchto záberov je aj mladá hviezdokopa s tzv. Čarodejníckou hmlovinou od Jána Gajdoša.
Vesmír ako taký je veľmi tajomný, avšak aj neopísateľne krásny. Práve v tom spočíva čaro astrofotografie, ktorá odhaľuje túto krásu a prináša ju aj bežnému človeku, ktorý by bez astrofotografov nemal možnosť vidieť čaro vesmíru v takom meradle.
Jedným zo šikovných astrofotografov na Slovensku je aj Ján Gajdoš, ktorý sa popri svojej práci venuje aj tomuto náročnému koníčku už takmer 30 rokov. Keďže je povolaním konštruktér, tak nie je prekvapivé, že si sám vyrobil autonómny fungujúci systém, ktorý „loví“ krásne zábery (takmer) bez pomoci.
„Z rôznych inzerátov som si kúpil navádzanú astronomickú montáž EQ typu, zrkadlovku a objektív a začal sa dostávať do tajov tohto na techniku a zručnosti náročného koníčka. Postupne som si kúpil používaný zrkadlový teleskop newtonovho typu s 15 cm zrkadlom a tiež staršiu farebnú chladenú astronomickú kameru a k tomu mini PC, ktoré z toho spravilo doslova autonómne fungujúci systém. Čiže z rôznych bazárových komponentov a podomácky vyrobených dielov mám diaľkovo ovládaný robotický teleskop, ktorý naprogramujem hoci aj na fotenie viacerých objektov počas noci. On spustí vyhľadávanie objektu, sám si dokonale zaostrí obraz a stráži to aj pri poklesoch teploty, celú noc fotí a ráno sa vypne,“ prezradil pre iMeteo Ján Gajdoš.
Má to aj praktický význam pre pracujúceho človeka − v noci sa môže pokojne vyspať a počas studených nocí nemrzne pri teleskope. Takýmto spôsobom sa astrofotografovi nazbieralo už pekné množstvo snímok rôznych objektov hlbokého vesmíru.
Počas augusta a septembra vznikla aj snímka hmloviny Čarodejník, konkrétne počas jasných nocí 24. augusta až 17. septembra s minimom mesačného rušenia v Belej nad Cirochou, kde podľa autora máme ešte dostatočne tmavú oblohu pre pozorovateľov vesmíru.
Snímku hviezdokopy a hmloviny Čarodejník tvoria softvérovo naskladané snímky na seba cez špeciálny dvojpásmový filter, dokopy takmer 18 hodín snímkovania tejto oblasti.
„Je to obrovský rozdiel voči vizuálnemu pozorovaniu, pretože hmlovina pri pohľade cez okulár teleskopu by bola veľmi slabá a vyzerala by iba ako bezfarebný hmlistý obláčik. Žiaľ, ľudské oko nie je tak dokonalé na snímanie slabých objektov ako citlivý snímač fotoaparátu alebo astrokamery,“ hovorí Ján Gajdoš.
Na tejto nádhernej snímke je mladá otvorená hviezdokopa s pznačením NGC 7380, ktorá sa nachádza v severnom cirkumpolárnom súhvezdí Kefeus. Okolitá emisná hmlovina je hovorovo známa ako hmlovina Čarodejník. Komplex NGC 7380 sa nachádza vo vzdialenosti približne 8,5-tisíc svetelných rokov od Slnka v Perseovom ramene Mliečnej dráhy.