Do roku 2100 sťažia extrémne horúčavy život vo veľkej časti zemegule
Nedávny výskum naznačuje, že veľká časť obývaného sveta sa môže v priebehu niekoľkých desaťročí až nebezpečne zohriať.
Nedávny výskum naznačuje, že veľká časť obývaného sveta sa môže v priebehu niekoľkých desaťročí až nebezpečne zohriať. Pokiaľ sa nenaplnia predpoklady o obmedzení nárastu globálnej teploty v porovnaní s predindustriálnym obdobím, obyvatelia trópov si budú musieť väčšinu roka zvykať na horúčavy a obyvatelia mierneho pásma na dlhé a vyčerpávajúce horúčavy.
Čoraz väčšie anomálie a dlhotrvajúce extrémne vlny horúčav ovplyvňujú život v iných oblastiach zemegule. Výskum vedcov z University of Washington a Harvard University, publikovaný 25. augusta na stránkach časopisu Communications Earth & Environment, naznačuje, že o niekoľko desaťročí môže byť situácia oveľa vážnejšia.
"Rekordné teplo bude oveľa bežnejšie v Severnej Amerike alebo Európe," povedal hlavný autor štúdie Lucas Vargas Zeppetello.
V štúdii sa bral do úvahy takzvaný tepelný index. Je to indikátor, ktorý kombinuje teplotu vzduchu a relatívnu vlhkosť na zatienených miestach a udáva teplotu, ktorú človek skutočne cíti, čiže tzv. pocitovú teplotu. Hodnota 39,4 °C sa považuje za "nebezpečnú" pre ľudské zdravie a život a 51 °C za "mimoriadne nebezpečnú".
Zistilo sa, že aj keď je nárast globálnej priemernej teploty obmedzený na 2 °C z predindustriálnej éry, do roku 2100 bude „nebezpečný“ teplotný prah v Spojených štátoch, západnej Európe, Číne a Japonsku prekročený o tri až 10-krát častejšie.
V súlade s týmto predpokladom budú krajiny s miernym podnebím, ako je aj Slovensko, každoročne zažívať intenzívne vlny horúčav.
Medzitým výskumníci odhadujú, že globálna teplota pravdepodobne do roku 2050 prekročí 2 °C.
Vedci varujú, že postupom globálneho otepľovania bude viesť k čoraz väčšiemu počtu úmrtí. V súčasnosti sa odhaduje, že každá tretia smrť spôsobená teplom je výsledkom klimatických zmien.
Ako uviedol hlavný autor štúdie, výsledky ukazujú, že „zmeny emisií, ktoré teraz robíme, majú význam pre budúcnosť“. Výskumníci zdôrazňujú potrebu plánov civilnej ochrany, najmä pre pracovníkov pracujúcich vonku.
