Dnes nastal zimný slnovrat, dnešný deň bude najkratším v roku. Po ňom nás čakajú už len dlhšie dni. Tohtoročný zimný slnovrat je však niečím zaujímavý.
Tohtoročná astronomická zima na severnej pologuli práve začala. Stalo sa tak 21. decembra o 10:20 h stredoeurópskeho času (SEČ).
Znamená to, že severná pologuľa je v tomto bode svojej obežnej dráhy najviac odklonená od Slnka.
Astronomická zima bude trvať do 20. marca 2025, keď o 10:01 h SEČ nastane jarná rovnodennosť. Zem sa na svojej eliptickej dráhe nepohybuje konštantnou rýchlosťou, takže ročné obdobia nie sú rovnako dlhé.
V priemere trvá zima 89,0 dní na severnej pologuli a 93,6 dňa na južnej pologuli. Práve 93,6 dňa trvá na severnej pologuli priemerné letné obdobie.
V roku 2023 nastal zimný slnovrat 22. decembra o 4:27 h SEČ. Tohtoročný skorší termín spôsobuje fakt, že rok 2024 bol priestupný, teda február mal o jeden deň viac.
Dnešná sobota 21. decembra teda bude najkratším dňom v roku. V Bratislave bude trvať 8 hodín, 20 minút a 55 sekúnd. Slnko vyjde o 7.39 h SEČ a zapadne presne o 16.00 h SEČ.
Máme pre vás dobrú správu. Od tohto dňa sa dni začnú predlžovať.
Už 22. december bude o 3 sekundy dlhší, 1. januára 2025 bude slnečného svitu dokonca o 57 sekúnd viac.
Aj keď sa to zdá ako nepatrný rozdiel, dni sa nebudú predlžovať takto pomaly donekonečna. Dni sa totiž predlžujú asymetricky.
Najskoršie západy slnka nastali od 7. do 14. decembra, a to o 15:57 h SEČ (údaj pre Bratislavu), pričom odvtedy slnko zapadá každý deň o čosi neskôr. Napríklad 1. januára zapadne v hlavnom meste o 16:08 h.
Oproti tomu najneskoršie východy slnka o 7:42 SEČ nastanú 31. decembra a na Nový rok. Až potom začne pribúdať slnečný svit aj ráno.
V miestach bližšie k pólom sú počas roka väčšie rozdiely v dĺžke dňa, takže zimné dni sú tam kratšie výraznejšie v porovnaní s letnými.
Zemepisné šírky nad severným polárnym kruhom ostanú ponorené do polárnej noci. V nórskom meste Tromso napríklad slnko nevychádza od 27. novembra až do 15. januára.
Naopak, smerom k rovníku sú rozdiely v dĺžke dňa medzi zimou a letom oveľa menšie. Napríklad v Miami na Floride trvá najkratší deň 10 hodín a 32 minút.
Hoci sa s nástupom zimy začnú dni postupne predlžovať, atmosféra sa aj naďalej ochladzuje.
Podpisuje sa na tom dĺžka slnečného svitu a šikmý uhol, pod ktorým dopadajú slnečné lúče, a tiež teplotná zotrvačnosť oceánov, ktoré sa zohrievajú (ale aj chladnú) pomalšie než pevnina.