Ikonická jaskyňa, ktorú poznáme aj z rozprávky o Perinbabe, v priebehu 15 až 20 rokov stratila vrstvu ľadu, a pravdepodobne stratí aj svoj názov.
Demänovská ľadová jaskyňa je jedna z najstarších v Európe. Charakteristická sa stala predovšetkým tým, že ju pokrýva trvalá vrstva ľadu. Aby sme boli presnejší, pokrývala. Ľad je už totiž minulosťou. Po takmer 200 rokoch v jaskyni nenájdeme po ľade ani stopy.
V roku 2013 ľad siahal po vrch zábradlia. V roku 2016 klesol na úroveň chodníka. Dnes je úplne preč. Ľad sa stratil v priebehu 15 až 20 rokov, čo je z pohľadu starobylej jaskyne nepatrný okamih. Pre Slovensko je to však nenávratná strata jedného z našich najväčších prírodných unikátov.
„Akonáhle sa nevyskytujú chladné dlhotrvajúce zimy, jaskyňa sa nedostatočne prechladí. Keď aj napadne sneh, ten sa rýchlo roztopí, voda rýchlo kvapká do jaskyne a nestíha zamŕzať,“ povedal pre TV Markíza Pavel Bella zo Správy slovenských jaskýň.
To isté sa deje aj pri stále častejších silných dažďoch. Na to, aby sa ľad do jaskyne vrátil, by bolo potrebných veľa stabilných mrazivých zím a miernych nástupov jari.
Napriek nezvratným stratám návštevnosť Demänovskej ľadovej jaskyne neklesla a aj tento rok bude opäť otvorená od 15. mája.
O tom, či sa zmení aj názov, sa ešte len diskutuje, no napriek strate ľadu toto miesto zostáva pútavou turistickou atrakciou. Atmosféru umocňuje aj nové osvetlenie, ktoré zvýraznilo tie časti jaskyne, v ktorých predtým ľad nebol.
V kuloároch sa však hovorí o tom, že ak by k premenovaniu malo dôjsť, najlepším riešením by bol názov Čierna jaskyňa. Tak sa totiž jaskyňa volala kedysi.
Slovensko nie je jediná krajina na svete, ktorá prišla o takéto prírodné bohatstvo. „Všade vo svete jaskynného ľadu v jaskyniach ubúda. Aj mnohé vyššie položené jaskyne v Alpách zápasia s problémom úbytku ľadu,“ konštatuje Bella. Nemáme však situáciu brať tragicky. „Sintrové časti stále sú krásne. No a to, že sa zaľadnenie na jaskyni podpísalo, je stále vidieť a bude vidieť ešte dlhé roky,“ dodáva.