Koncentrácia skleníkových plynov, ktoré prispievajú k zmene klímy, dosiahla v roku 2023 rekordnú úroveň, oznámila v pondelok Svetová meteorologická organizácia (WMO).
Správa vypracovaná Svetovou meteorologickou organizáciou (WMO) ukazuje, že v roku 2023 dosiahla úroveň skleníkových plynov novú rekordnú úroveň. Podľa odborníkov sa hladina oxidu uhličitého za 20 rokov zvýšila o 11,4 %.
V roku 2023 dosiahli priemerné hodnoty oxidu uhličitého o 151 %, hodnoty metánu o 265 % a hodnoty oxidu dusného o 125 % viac ako pred priemyselnou érou (pred rokom 1750).
„Ďalší rok priniesol ďalší rekord. To by malo medzi politikmi vyvolať obavy,“ vyjadrila sa ndrea Celeste Saulo, generálna tajomníčka WMO.
Výrazne zaostávame za splnením cieľa Parížskej dohody obmedziť globálne otepľovanie pod 2 °C a snažiť sa dosiahnuť predindustriálnu úroveň.
Je to viac než len štatistika. Každý zlomok stupňa zvýšenia teploty má skutočný vplyv na naše životy a našu planétu.
Správa uvádza koncentrácie skleníkových plynov, nie úrovne emisií. Analýza údajov ukazuje, že takmer polovica emisií CO2 zostáva v atmosfére.
Oceány absorbujú niečo vyše štvrtiny a menej ako 30 % absorbujú suchozemské ekosystémy – aj keď v tomto ohľade z roka na rok existuje výrazná variabilita v dôsledku poveternostných javov ako El Niño a La Niña.
V rokoch, keď dochádza k poveternostnej anomálii El Niño, majú hladiny skleníkových plynov tendenciu stúpať. Prečo? Pretože potom vznikajú napríklad rozsiahle lesné požiare, ktoré ich vytvárajú.
Emisie skleníkových plynov sa budú naďalej hromadiť v atmosfére, čo povedie k zvýšeniu globálnej teploty. Vzhľadom na extrémne dlhú životnosť CO2 v atmosfére bude zaznamenaná teplota pretrvávať niekoľko desaťročí, aj keď sa emisie rýchlo znížia, vysvetlil Ko Barrett, zástupca generálneho tajomníka WMO.
Podľa výskumníkov WMO Zem naposledy zažila porovnateľnú koncentráciu CO 2v atmosfére pred 3-5 miliónmi rokov, keď bola priemerná globálna teplota o 2-3 stupne Celzia vyššia ako dnes a hladina mora bola 10-20 metrov vyššie ako teraz.