Ďalekohľad Európskeho južného observatória zachytil mladé hviezdy
Mladé hviezdy v súhvezdí Hada zachytil ďalekohľad Európskeho južného observatória.
Mladé hviezdy v súhvezdí Hada zachytil ďalekohľad Európskeho južného observatória. Hmlovina Sharpless 2-54 v strede snímky je jednou z „hviezdnych škôlok“ alebo oblastí, kde dochádza k tvorbe hviezd. Vďaka meracím prístrojom ho vidíme vo viditeľnom svetle aj v tom infračervenom.
Súhvezdie Hada dostalo svoje meno vďaka svojmu pretiahnutému vlniacemu sa tvaru. Ľudia, ktorí mu dali meno, však nemohli vidieť všetky jeho detaily vrátane nádherných hmlovín na jeho „chvoste“. Jednu z nich, Sharpless 2-54, môžeme obdivovať vďaka práci Európskeho južného observatória (ESO).
Hmlovina Sharpless 2-54
Ako vysvetľujú vedci z ESO, hmlovina Sharpless 2-54 je oblasťou, kde sa tvoria hviezdy. Tento obrovský oblak vesmírneho plynu a prachu sa nachádza vo vzdialenosti približne 6 000 svetelných rokov od nášho kúta vesmíru.
Pre pozorovateľa na Zemi sú tieto objekty pomerne slabo viditeľné voľným okom. Na ich pozorovanie sú potrebné špeciálne prístroje.
Nasledujúci obrázok bol zhotovený teleskopom VISTA, ktorý sa nachádza v observatóriu Paranal v Čile. Zariadenie je schopné zaznamenávať astronomické objekty v dvoch oblastiach svetla, a to vo viditeľnom aj infračervenom.
Zatiaľ čo viditeľné svetlo je pohlcované prachom v hmlovine, infračervené svetlo môže prechádzať jeho zhlukmi prakticky bez prekážok.
Na snímke sú zobrazené mladé nebeské telesá, ktoré sú denne zakryté prachom. Vedci zdôrazňujú, že tento spôsob pozorovania im umožňuje presnejšie skúmať, čo sa deje v „hviezdnych škôlkach“, a tak sa dozvedieť, ako vznikajú hviezdy.
Okrem snímky z infračerveného žiarenia zverejnila ESO aj pohľad na Sharpless 2-54 vo viditeľnom svetle. Táto snímka ukazuje oblaky kozmického prachu, z ktorých by sa v budúcnosti mohli vytvoriť ďalšie nebeské telesá.
