COVID-19 je tu s nami už 5 rokov. Takto sa od beznádeje prešlo k rutine

Prvé správy z Číny zasiahnutej koronavírusom tvrdili, že žiadny zo známych liekov proti nemu nefunguje, pripomína CT24. A tak začali vedci aj doktori hľadať ihlu v kope sena – medzi tisíckami známych liečivých látok skúšali nájsť nejakú, ktorá by bola účinná aj proti vírusu SARS-CoV-2.

Keď sa na konci roka 2019 objavila v Číne nová choroba spôsobujúca vážny zápal pľúc, neexistoval proti nej žiadny liek. Spočiatku sa tak skúšali lieky a terapie, ktoré neútočili priamo na vírus, ale iba pomáhali imunitnému systému, aby sa s neznámou chorobou vysporiadal sám.

Prvé mesiace pandémie, obdobia, ktorému sa teraz hovorí prvá vlna, sa niesli v znamení takzvanej symptomatickej liečby. To znamená, že sa lekári snažili zmierňovať príznaky – znižovať horúčky, držať nakazených v pokoji a teple, držať ich hydratovaných a v prípade, že došlo k napadnutiu pľúc, tak dodávať organizmu kyslík.

Časy beznádeje ožiarila prvá iskrička nádeje

Lekári a vedci ale nečakali na to, že sa podarí liek vynájsť. Obvykle totiž platí, že práve antivirotiká, teda lieky proti vírusom, je extrémne zložité vymyslieť a vyrobiť. Navyše ich účinnosť býva nie príliš spoľahlivá. Preto sa začalo hľadať, či by sa nedal využiť niektorý z prípravkov, ktoré už existujú.

Prvým, kto mal možnosť tieto staré lieky na nové účely vyskúšať, sa stali lekári v Číne a Taliansku. Trvalo ale len niekoľko mesiacov, kým sa vírus rozšíril aj do ďalších krajín. A pretože každá z nich má trochu inú medicínsku tradíciu, objavilo sa naraz niekoľko desiatok liekov, o ktorých sa hovorilo ako o potenciálne účinných.

Testovanie liekov koordinovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). V marci 2020, teda v čase, keď sa prvé prípady Covidu-19 vyskytovali už aj na Slovensku, WHO definovala tri možné skupiny liečiv, ktoré by mohli byť účinnou obranou proti novému koronavírusu – antimalariká, antivirotiká a kortikosteroidy.

K 30. marcu 2020 sa takto testovalo už 545 prípravkov. Na vakcíne sa už v tom čase síce pracovalo, ale bolo zrejmé, že jej vývoj bude trvať najmenej mesiace.

Antimalariká

Skúsenosť naznačovala, že niektoré antimalariká vedia veľmi dobre liečiť aj vírusové ochorenia. A tak WHO odporučila na testovanie, najmä po odporúčaní skupiny vplyvných francúzskych vedcov, hydroxychlorochín a chlorochín.

Rozsiahle testy, ktoré prebiehali po celom svete, ale ukázali, že výsledky nie sú dostatočné. Francúzska skupina z Marseille napriek tomu ďalej pokračovala v testoch, aj keď na to nemala dôvod – podľa neskorších analýz ale postupovala neeticky a dnes čelí následkom, vrátane trestných oznámení.

Hydroxychlórochín si získal aj podporu politickú; osobne ho presadzoval vtedajší americký prezident Donald Trump, a to napriek nedostatku dôkazov o účinnosti. WHO po mnohých presvedčivých štúdiách s testovaním tohto lieku skončila už v júli roku 2020 – a liek sa prestal používať celosvetovo.

Antivirotiká

Veľa vírusov si je veľmi podobná, majú teda aj podobné vlastnosti. Na základe tejto podobnosti sa začali skúšať desiatky najrôznejších antivirotík. Ich mená pripomínajúce jazykolamy sa ale väčšinou len mihli niekoľkými odbornými článkami a účinnosť sa nepotvrdila, prípadne nebola taká, akú ju lekári očakávali. Lopinavir/ritonavir, ribavirín, favipirapir, umifenovir, atazanavir, darunavir, cobicistat alebo baloxavir – to boli len tie najznámejšie.

Jedno antivirotikum sa ale z tejto skupiny vydelilo, pretože ako jediné z vyššie menovaných skutočne veľa ľuďom s covidom pomohlo a stále pomáha. Ide o remdesivir. Práve tento liek otvoril cestu ďalším antivirotikom, ktoré sú teraz ešte účinnejšie.

Vyvinula ho americká farmaceutická spoločnosť Gilead Sciences, konkrétne jej virologická divízia, ktorú vedie český vedec Tomáš Cihlář. Liek útočí na enzým RNA polymeráza, ktorý rad vírusov, vrátane SARS-CoV-2 využíva na množenie. Pokiaľ sa remdesivir podá včas, potom znižuje schopnosť vírusu replikovať sa a organizmus ho tak môže ľahšie zastaviť.

Práve remdesivirom bol v Českej republike liečený jeden z prvých vážnych prípadov covidu-19. Liek sa do krajiny vtedy dostal vďaka priamej intervencii vyššie spomínaného Tomáša Cihlára. Medzi liekmi odporúčanými českým ministerstvom zdravotníctva je dodnes.

Kortikosteroidy

Ďalším pomocníkom počas pandémie boli kortikosteroidy. WHO ich začala odporúčať na testovanie na začiatku epidémie. A stali sa vôbec prvým liekom, ktorý sa ukázal ako účinný proti covidu. Tieto steroidné hormóny syntetizované z cholesterolu sa používajú pri liečbe rôznych porúch imunity, najmä pre ich protizápalové účinky.

Lekári sa dlho obávali liečby covidu kortikosteroidmi kvôli ich mnohým vedľajším účinkom. Pri jednom z nich, dexametazóne, však zistili, že pri správnom použití výhody prevažujú nad nevýhodami. Liek sa však musí používať len v určitých štádiách ochorenia, inak môže viac uškodiť.

Slepé cesty

Asi najznámejšou slepou uličkou bol spomínaný hydroxychlorochín, ale podobných príbehov boli desiatky. Nepotvrdila sa ani účinnosť najrôznejších „babských rád“, keď najrôznejší liečitelia bez lekárskeho vzdelania radili všetko možné od alkoholu cez antabus a homeopatiká až po fajčenie.

Samostatnou kapitolou je dvojica liekov, o ktorých sa vážne a dlho diskutovalo, ale oba sa ukázali ako nedostatočné. Boli to izoprinozín a ivermektín. Oba sa používali, ale podľa novších štúdií boli ich pozorované úspechy na úrovni placeba.

Od beznádeje k rutine

V súčasnosti sa Covid lieči viac-menej rutinne. V priebehu piatich rokov prestal byť neznámou a lekári majú presné postupy, ako postupovať u nakazených ľudí v rôznych štádiách ochorenia a podľa toho, aký je ich stav vážny.

Prínosom v boji s týmto ochorením boli a stále sú aj vakcíny. Aj keď ich mnohí, laickí i vyštudovaní experti, spochybňujú, sú to práve vakcíny, ktoré nám pomáhajú bojovať s rôznymi ochoreniami, vrátane koronavírusu.