Z času na čas, približne každých niekoľko stotisíc rokov, sa magnetické póly Zeme „preklopia“. Prečo sa to deje a čo to znamená pre nás ako druh?
Viete si predstaviť, že by sa stal sever juhom a juh severom?
Počas obrátenia pólov si magnetické póly Zeme vymieňajú miesta. V podstate sa severný pól transformuje na južný pól a južný pól sa stáva severným pólom.
Stáva sa to v priemere každých 300 000 rokov, pričom naposledy sa tak stalo asi pred 780 000 rokmi.
Podľa paleomagnetických záznamov sa póly za posledných 160 miliónov rokov otočili niekoľko stokrát, a hoci nikto presne nevie, kedy dôjde k ďalšiemu obratu, niektorí odborníci sa domnievajú, že sme už blízko pred ďalším preklopením.
Od roku 1831, kedy bol náš magnetický severný pól prvýkrát presne lokalizovaný, sa posunul na severo až severozápad o viac ako 1 100 kilometrov a jeho rýchlosť sa zvýšila z približne 16 kilometrov za rok na 55 kilometrov za rok.
Zem má magnetické pole, generované procesmi z hĺbky planéty. Roztavený kovový materiál prúdi vo vonkajšom jadre a keď sa ochladzuje, konvekčné sily vytvárajú pohyb, podobne ako vriaca voda na sporáku. Rotácia Zeme tiež rozvíri roztavený kov a generuje elektrické prúdy.
Magnetické pole našej planéty je podobné magnetickému poľu tyčového magnetu v tom, že má severný a južný pól, ale je menej stabilné. Sily za ním sa neustále menia, čo znamená, že samotné pole je tiež v neustálom pohybe.
V dôsledku toho sa umiestnenie magnetického severného a južného pólu Zeme postupne posúva a nakoniec sa úplne prevráti.
Kvôli premenlivému charakteru síl poháňajúcich magnetické pole nie sú prepólovania periodické a nemožno ich predvídať.
„Tok kovovej tekutiny (väčšinou roztaveného železa) vo vonkajšom jadre Zeme je chaotický a turbulentný,“ vysvetľuje geofyzik Leonardo Sagnotti pre Space.com.
„K prepólovaniu dochádza počas období nízkej intenzity geomagnetického poľa, počas ktorých intenzita dipolárna zložka drasticky klesá a štruktúra poľa je nestabilná,“ dodáva.
Čo to teda znamená pre život na planéte Zem?
Naše magnetické pole poskytuje určitú ochranu pred náporom častíc slnečného vetra a kozmického žiarenia z hlbokého vesmíru. Počas obrátenia pólov pole slabne, aj keď úplne nezmizne.
Z tohto dôvodu existuje možnosť, že na Zem by sa mohlo dostať viac škodlivého žiarenia. Nezdá sa však, že by existovala súvislosť medzi masovým vymieraním a minulými obdobiami prepólovania, ktoré by to podporovali.
„Ľudské bytosti a ich predkovia sú na Zemi niekoľko miliónov rokov, počas ktorých došlo k mnohým zvratom, neexistuje však zjavná súvislosť medzi ľudským vývojom a zvratmi. Ani vzory zvrátenia nezodpovedajú vzorom vymierania druhov počas geologickej histórie,“ vysvetľuje British Geological Survey.
„Atmosféra na zemskom povrchu pôsobí ako dodatočná prikrývka, ktorá zastaví všetko slnečné a galaktické žiarenie, okrem toho najenergickejšieho. Aj bez magnetického poľa by atmosféra zastavila väčšinu žiarenia. Atmosféra nás skutočne chráni pred vysokoenergetickým žiarením tak účinne ako betónová vrstva hrubá asi 4 metre.“ tvrdí výskum.
Znížená intenzita geomagnetického poľa nás však môže ovplyvniť aj inak. Mohlo by to napríklad ovplyvniť technológiu, na ktorú sa spoliehame – s potenciálne menšou ochranou pred slnečnými búrkami by sa mohlo poškodiť veľa našej technológie.
A nie sme to len my, komu by preklopenie pólov mohlo pokaziť obyčaje. Predpokladá sa, že zvieratá ako vtáky, ryby a morské korytnačky využívajú magnetické pole na pomoc pri navigácii, takže akékoľvek zmeny by mohli zmeniť ich vnútorné kompasy.