Čo keď vybuchne jadrová elektráreň v Záporoží? Hrozí Černobyľ 2? Takto by sa šírila radiácia

Krátko po invázii ruských okupačných síl na Ukrajinu tieto vojská pomerne rýchlo obsadili najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe. Tá sa nachádza zhruba 900 km vzdušnou čiarou od našich východných hraníc. 

K podobnej katastrofe došlo aj nedávno, keď sa pretrhla Kachovská priehrada. Rusi obvinili Ukrajinu, že na elektráreň zaútočili raketou. Podľa satelitných záberov a analýz trosiek je to však vylúčené. K explózii muselo dôjsť, podľa spôsobu pretrhnutia, na úpätí hrádze, teda v strojovni. Jednoznačne tak muselo ísť o výbuch zvnútra nejakou mínou alebo výbušninou.

Obe strany konfliktu sa obviňujú z prípravy útoku na ďalšiu elektráreň, tentoraz jadrovú. Rusi tvrdia, že Ukrajinci na elektráreň zaútočia raketami a Ukrajinci, že Rusi túto elektráreň, podobne ako Kachovskú priehradu, zamínovali.

Čo sa deje v elektrárni je pomerne nejasné. Na mieste pôsobia inšpektori Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Tí na jednej strane tvrdia, že v elektrárni nezaznamenali známky výbušnín, no zároveň dodávajú, že im Rusi neumožnili prístup na strechy reaktorov a ani do priestorov, kde sa nachádzajú turbíny a chladiace zariadenia. To stojí za otázku, prečo?

Prípadné nešťastie v tejto elektrárni by absolútne nepomohlo nikomu. Ukrajina by si predsa nekontaminovala svoje územie a nezamorila by ho rádioaktivitou na dlhé roky a výbuch by určite neprospel ani Rusku. Rádioaktivita totiž nepozná hranice. Za zaujímavosť stojí ešte pohľad na aktuálnu mapu, kadiaľ by sa rádioaktívne častice šírili. V Európe prevládajú skôr západné a severozápadné vetry, čiže rádioaktívne látky by putovali najpravdepodobnejšie do Ruska alebo do Turecka. Takto to vyzerá aktuálne, ak by k tragédii podobnej v Černobyle došlo práve teraz, čo sa však ako nižšie popíšeme nestane.

v prípade úniku rádioaktívnych látok v nedeľu 9.7. by tieto častice prúdili takto

Odolá elektráreň?

Pozrime sa však na to, čo by sa udialo, keby k nešťastiu došlo a ako je na to elektráreň pripravená. Od toho, či k útoku dôjde a prípadne akým spôsobom, bude zároveň závisieť aj veľkosť tragédie. Ak by na elektráreň zaútočili raketami, tak to by mala elektráreň odolať. Predsa len sú atómové elektrárne budované s najvyššími bezpečnostnými štandardami a samotný reaktor je chránený hrubou vrstvou betónu a ocele. Ak by niekto nakládol míny v blízkosti hrubého plášťa reaktora alebo jeho oceľového krytu, tak to by už bol vážnejší problém. Pravdepodobne by k úniku rádioaktivity došlo, ale vo výrazne nižšom množstve ako pri Černobyle.

Hrozí výbuch?

Vážny problém by bol aj keby došlo k pretrhnutiu ochladzovacej nádrže. Elektráreň potrebuje na chladenie reaktorov vodu, a to je prvý rozdiel oproti Černobyľu. Doteraz ju chladili vodou z Kachovskej priehrady. Tá je však už minulosťou. Pri elektrárni je ochladzovacie jazierko, ktoré je nad úrovňou elektrárne, a to postačuje na chladenie celej jadrovej elektrárne.

Pokiaľ teda bude zabezpečené chladenie, tak je všetko v poriadku. Ak by voda na chladenie nebola, tak by do 10 až 14 dní mohlo dôjsť k takému nahromadeniu tepla, že to môže viesť k roztaveniu. Za ten čas by sa však mohlo zabezpečiť alternatívne chladenie. 

Podstatná je tu však jedna informácia. Od 8. júna 2023 sú všetky reaktory v Záporožskej elektrárni v „studenej odstávke“, čiže úplne vypnuté a ochladzované. Elektráreň už nevyrába elektrinu, no stále sú reaktory naplnené jadrovým palivom.

Záporožie je iné ako Černobyľ

Keď sa hovorí o elektrárni v Záporoží, tak mnohým napadne hneď Černobyľ. Porovnávať tieto dve elektrárne je však absolútne nesprávne. Záporožie je už odstavené a akoby pripravené na potenciálny útok, kdežto počas havárie v Černobyle bola elektráreň v plnej prevádzke. Sovietski inžinieri v čase nehody vykonávali test, kde porušili všetky bezpečnostné postupy. Záporožie je teda vypnuté, zatiaľ čo Černobyľ bežal v čase nehody naplno.

Záporožie je taktiež úplne iný typ reaktora ako bol v Černobyle. Kým v Černobyle sa ochladzovalo grafitom a došlo k požiaru grafitu, ktorý vynášal rádioaktívne látky až do výšky 3 km (reaktor typu RBMK), tak elektráreň v Záporoží má modernejší, vodou pod tlakom chladený reaktor (reaktor typu VVEK). Čiže požiar v pravom zmysle nemá v tejto elektrárni ani ako prepuknúť.

Rozdiely sú veľké

Tragédia ako v Černobyle tak rozhodne ani v prípade útoku na túto elektráreň nenastane. Skôr pôjde o haváriu podobnú vo Fukušime alebo v elektrárni Three Mile Island, teda kontaminácia bude skôr lokálneho charakteru. Nebezpečie bude číhať 200 až 250 km od elektrárne. Naše hranice sú však až 900 km.

Nižšie nájdete vyjadrenia Dany Drábovej, čo je česká jadrová inžinierka a predsedkyňa Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť.

My ano. Časem bychom něco naměřili, ne tolik, aby nás to ohrozilo. Ochranná opatření by byla potřeba do několika desítek km od elektrárny. Nás chrání vzdálenost. Pro Ukrajinu a kus Ruska by to však byla další z řady tragédií.

— Dana Drábová #KeepCalmAndSmile (@DrabovaDana) June 26, 2023

Rozdiely oproti Černobylu tak sú nasledovné

• Záporožie je vypnuté a v tzv, studenej odstávke, zatiaľ čo Černobyľ bežal na plný výkon
• Záporožie je iný typ reaktoru, ktorý je chladený vodou, čo Černobyľ nebol a tu došlo k požiaru grafitu, ktorý do ovzdušia vyniesol rádioaktívne častice a tie potom putovali Európou

Ano je. K podobné havárii jako v Černobylu na reaktoru VVER dojít nemůže. Je to fyzikálně vyloučeno.

— Dana Drábová #KeepCalmAndSmile (@DrabovaDana) June 26, 2023

Je ťažké si však predstaviť, aký útok sa na elektráreň plánuje a čo sa môže udiať, no netreba panikáriť. Určite to nebude horšie ako v Černobyle a skôr vás môže zabiť stres a úzkosť z tragédie, ktorá ani nehrozí v takom rozmere, v akom si myslíte. Neprepadajte panike, nečítajte samozvaných odborníkov a konšpirátorov, ktorí sa len chcú priživiť na strachu.