Čo keby sme pristáli na najbližšej exoplanéte? Presídlenie ľudstva by mohlo mať rôzne konce
Obľúbený Youtube kanál What If sa pravidelne zaoberá veľmi zaujímavými otázkami, uvádzanými práve oným: „Čo, keby?“ Jedno z nedávnych videí venovali autori kanálu otázke, čo by človeka vlastne čakalo po pristátí na najbližšej exoplanéte Proxima Centauri b, ktorá sa nachádza relatívne neďaleko od Zeme a je považovaná za potenciálne obývateľnú.
Obľúbený Youtube kanál What If sa pravidelne zaoberá veľmi zaujímavými otázkami, uvádzanými práve oným: „Čo, keby?“ Jedno z nedávnych videí venovali autori kanálu otázke, čo by človeka vlastne čakalo po pristátí na najbližšej exoplanéte Proxima Centauri b, ktorá sa nachádza relatívne neďaleko od Zeme a je považovaná za potenciálne obývateľnú.
V prvom rade je nutné vysvetliť si, že systém Alpha Centauri je od Zeme vzdialený štyri svetelné roky. Tvorí ho trojhviezdie Proxima Centauri a Alpha Centauri a, resp. b s tým, že prvá spomínaná hviezda je malý chladný červený trpaslík.
Cesta na Proximu Centauri b by dnes trvala asi 165 tisíc miliónov rokov, takže pokladať si otázku „Čo, keby?“ je rozhodne na mieste. Celú tému totiž budeme rozoberať len hypoteticky.
Živá planéta ≠ automaticky vhodná planéta pre život ľudí
Predpoklad, že by spomínaná planéta mohla byť živá, vychádza z toho, že sa nachádza v tzv. obývateľnej zóne svojej hviezdy. To znamená, že by na planéte mohla existovať kvapalná voda, a odtiaľ je, ako z hodín biológie vieme, veľmi blízko k nejakej forme života.
Stále to ale podľa autorov videa z kanála What If neznamená, že by Proxima Centauri b mala byť automaticky obývateľná ľuďmi. Jednu z vecí, ktorú je nutné vziať do úvahy, je už spomínaný červený trpaslík Alpha Centauri A. Hviezda žiari len zlomkom energie nášho Slnka, takže aby platilo vyššie uvedené pravidlo o obývateľnej zóne, planéta obieha veľmi blízko, aby získala dostatok tepla.
Lenže hviezdy sú všeobecne známe svojimi silnými erupciami, ktoré môžu okrem iného vyžarovať extrémne dávky radiácie, a to môže viesť prinajmenšom k narušovaniu atmosféry. Rovnako tak môže dôjsť k strate plynných zložiek z planéty do vesmíru.
Presídlenie by mohlo mať rôzne konce
Nie je preto zrejme prekvapivé, že najrôznejšie merania naznačujú veľmi tenkú atmosféru Proximy Centauri b, ktorá obsahuje stopy oxidu uhličitého, metánu a dusíka. S takým zložením je veľmi ťažké udržať stabilnú klímu alebo chrániť povrch planéty pred smrtiacou radiáciou.
A aby toho nebolo málo, planéta je tidálne viazaná k svojej hviezde, takže jej čelí stále rovnakou stranou. Inak povedané, jedna polovica planéty je vystavená svetlu a žiaru, zatiaľ čo druhá zostáva v nekonečnej temnote.
Ak by sme teda mali na Proxime pristáť a pokúsiť sa na nej žiť, zostal by pre nás len prechodový miernejší pás medzi dňom a nocou. Pokiaľ by šlo všetko dobre a planéta mala z nášho pohľadu uspokojivú atmosféru, panovali by tu teploty okolo 30 stupňov Celzia. Lenže v opačnom prípade by tu človek skutočne mrzol pri teplotách okolo -40 stupňov Celzia.
Takže, áno, potenciálne sa môže Proxima Centauri b stať pre časť ľudstva druhým domovom, ak pominieme všetky záležitosti spojené len so samotnou cestou. Ale rovnako by sme mohli po pristátí nájsť len radiáciou spálenú skalu, kde by sa akákoľvek snaha o prežitie rovnala nerovnému boju so živlami prírody a vesmíru.
