Slovo downburst sa objavuje v médiach čoraz častejšie. Tento v meteorológii často používaný pojem slovenský preklad nemá, napriek tomu zohráva dôležitú úlohu pri intenzívnych búrkach, ktoré prinášajú silný nárazový vietor. Ako a za akých podmienok tento jav vzniká a čo môže priniesť ? Aké typy downburstov poznáme ? To všetko sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.
Čo je to downburst ?
Downburst je intenzívny zostupný prúd vzduchu, ktorý po dotyku so zemským povrchom vyvolá divergentné prúdenie s ničivými účinkami. Divergentné znamená, že vzduch sa po dotyku so zemským povrchom rozteká do strán.
Toto roztekanie je podobné ako keď pustíme k zemi balón s vodou. Voda sa roztečie divergentne, do všetkých strán. Downburst prináša silný nárazový vietor, ktorý spôsobuje rovnaké materiálne škody ako tornádo o sile F0 až F2.
Aké typy downburstov poznáme ?
Na základe horizontálynch rozmerov delíme downburst na microburst a macroburst.
Macroburst je downburst väčších horizontálnych rozmerov s priemerom viac ako 4 km, pričom doba trvania silného vetra s ničivými účinkami trvá od 5 do 30 minút a rýchlosť vetra môže dosiahnuť až 60 m/s (Fujita, 1985). Macrobursty sa najčastejšie vyskytujú pri konvektívnych mezoškálových systémoch, ktoré môžu vyprodukovať aj niekoľko macroburstov naraz.
Microburst je downburst menších horizontálnych rozmerov s priemerom menej ako 4 km, pričom doba trvania silného vetra s ničivými účinkami trvá od 2 do 15 minút a rýchlosť vetra môže dosiahnuť niekoľko desiatok m/s. Tento typ downburstu je na Slovensku bežný a pozorujeme ho pomerne často.
Nádherný microburst vo Phoenixe, Arizona. foto: JERRY FERGUSON
Ako vzniká ?
Na základe fyzikálnych vlastností delíme downburst na suchý a mokrý, podľa toho, či je sprevádzaný aj zrážkami alebo len silným nárazovým vetrom, bez zrážok.
Mokrý microburst vzniká v prostredí, v ktorom sa nad nad vrstvou teplého a vlhkého vzduchu (od povrchu po cca 850 hPa) nachádza vrstva chladnejšieho a suchého vzduchu (cca v okolí 700 hPa). Pri konvekcii vzduch stúpa nahor, až sa dostane do tejto suchšej vrstvy. Tu začne prebiehať turbulencia a výpar častíc vody a krúp. Pri výpare sa spotrebuváva teplo a okolitý vzduch sa tak ochladzuje - vzniká bublina ťažšieho, chladného vzduchu. Nie všetky kvapôčky a krúpy sa však vyparia. Tie, ktoré sa nevyparia ešte väčšmi zaťažia bublinu vzduchu, ktorá začne klesať k zemi. Bubilna chladného vzduchu postupne naberá rýchlosť a po dosiahnutí zemského povrchu sa ,,rozteká" do strán - diverguje. Vtedy môžeme pozorovať silný nárazový vietor. Tento typ downburstu je u nás najbežnejším a tvorí väčšinu prípadov výskytu downburstov.
ZAUJÍMAVOSŤ: Najsilnejší náraz vetra pri microburste v Severnej Amerike dosiahol 75 m/s (270 km/h).
Suchý microburst vzniká za odlišných podmienok. K jeho vzniku je potrebná suchá vrstva vzduchu nachádzajúca sa pod vrstvou nasýteného vzduchu. Po určitom čase sa kvapôčky v oblasčnosti v nasýtenej vrstve začnú hromadiť a oblak sa stáva ťažší. Časť týchto kvapôčiek sa tak dostáva do oblasti suchšieho vzduchu, kde začína prebiehať výpar. Následne prebieha proces podobný ako pri mokrom downburste a bublina v tomto prípade suchého vzduchu bez zráźok padá k zemskému povrchu, kde sa môže prejaviť silným vetrom či zvýreným prachom. Tento typ downburstu sa u nás často nevyskytuje, resp. je ho len veľmi ťažké pozorovať.
Vietor, ktorý prináša downburst môže byť extrémny a spôsobiť veľké škody. Stalo sa tak napríklad aj v Nemecku, 8.7.2015, kedy vietor zničil stovky striech a stromov v meste Famersheim.
Downburst je na našom území pomerne bežný jav a jeho predpovedanie býva obtiažne. Veľkú úlohu pri jeho predpovedi hrajú aerologické sondáže, ktoré nám prítomnosť suchých vrstiev vzduchu môžu demonštrovať.
zdroje:
Downbursty na Slovensku, A. Matiašová, 2010
