Čo by sa stalo, ak by sa vyrúbal celý Amazonský prales? Simulácia vás prekvapí

Amazonský dažďový prales bol vystavený masívnemu odlesňovaniu, pričom do roku 2022 zmizlo približne 26 % jeho celkovej plochy. Z tohto dôvodu sa začalo skúmať, ako odlesňovanie ovplyvňuje zrážky v regióne.

Zrážky tam pochádzajú z dvoch hlavných zdrojov. Po prvé, vlhkosť sa dostáva do atmosféry odparovaním z vegetácie a pôdy Amazónie. Druhým hlavným zdrojom sú atmosférické procesy, ktoré privádzajú vlhkosť do oblasti. Predchádzajúce štúdie dospeli k záveru, že odlesňovanie spôsobuje pokles miery odparovania, čo vedie k zníženiu množstva zrážok v regióne.

Amazónia má teplé a vlhké podnebie, pričom hlavným činiteľom zrážok je konvekcia. Preto je dôležité čo najpresnejšie simulovať konvekčné procesy prebiehajúce v oblasti. Viaceré výskumy ukázali, že množstvo zrážok je silne regulované evapotranspiráciou.

Odlesňovanie zohráva v tomto procese kľúčovú úlohu, pretože výrazne znižuje evapotranspiráciu – je menej listov na odparovanie a menej rozsiahly koreňový systém v pôde, čo znamená, že menej vody sa dostáva do atmosféry. To vysvetľuje, prečo predchádzajúce štúdie s hrubšími klimatickými modelmi dospeli k záveru, že po odlesnení dôjde k výraznému poklesu zrážok.

Čo by sa stalo, ak by sa vyrúbal celý Amazonský prales?

V súčasnom výskume sa však použil oveľa kvalitnejší globálny klimatický model (ICON), ktorý vďaka vyššiemu rozlíšeniu dokázal presnejšie zohľadniť konvekčné parametre. Výsledok prekvapil aj odborníkov.

Zistilo sa, že aj keby bol amazonský dažďový prales úplne vyrúbaný, celkové množstvo zrážok by sa nezmenilo. Avšak ich rozloženie by nebolo rovnomerné – pršalo by menej často, ale ak by pršalo, zrážky by boli intenzívnejšie. Vyvstáva teda otázka, ako je to možné?

Podľa rovnice vodnej bilancie je evapotranspirácia hlavným zdrojom vlhkosti pre zrážky. Odlesňovanie spôsobuje jej výrazný pokles, najmä cez deň. Ďalším dôležitým faktorom udržiavania celkovej hladiny zrážok je vlhkosť pochádzajúca z rozsiahlych atmosférických procesov, najmä na hlavnej izobare 700 hPa (čo zodpovedá približne 3000 metrom nad morom). Po odlesnení silnejšie pasátové vetry prinášajú do Amazónie viac vlhkosti, čím kompenzujú pokles povrchovej evapotranspirácie.

Simulácie ukázali, že po odlesnení evapotranspirácia nad Amazóniou prudko klesla. Avšak celkové množstvo špecifickej vlhkosti nekleslo výrazne, pretože pasátové vetry prinášali viac vlhkosti z oceánu na odlesnené územia. Reakcia rozsiahlych atmosférických procesov na odlesňovanie a ich vplyv na zrážky sú kľúčové, čo vysvetľuje, prečo model ICON dospel k odlišným výsledkom v porovnaní s predchádzajúcimi štúdiami.