Čína desí svet. Vybuduje najväčšiu elektráreň sveta, ale negatívne dopady budú obrovské

Čína nedávno schválila výstavbu najväčšej vodnej priehrady sveta, z ktorej sa stane najväčšia elektráreň na planéte. Nie je však všetko také ružové, ako sa zdá. Tento projekt má mnoho negatív, a to nielen kvôli možnému vysídleniu obyvateľov a ekologickým dôsledkom, ale najmä kvôli dopadom na krajiny ležiace nižšie po prúde. 

Rieka Yarlung Tsangpo pramení na Tibetskej náhornej plošine – oblasti, ktorá je označovaná ako „tretí pól sveta“ kvôli obrovským zásobám ľadu. Odtiaľ sa vlieva do južnej a juhovýchodnej Ázie, kde zaisťuje pitnú vodu, zavlažovanie a živobytie pre viac ako miliardu ľudí. Klimatické zmeny už teraz spôsobujú úbytok vody v suchých obdobiach a náhle záplavy počas monzúnov. Gigantická priehrada túto situáciu môže ešte zhoršiť, informujú EuroZprávy.cz.

Čína zmení tok dôležitej rieky

História už ukázala, že priehrady v Himalájach narúšajú tok riek, ničia ekosystémy a zvyšujú riziko katastrof. Nová priehrada nebude výnimkou – bude stáť v seizmicky aktívnej oblasti, kde sa stretávajú indická a euroázijská tektonická doska. To zvyšuje nebezpečenstvo zemetrasenia, zosuvov pôdy a náhlych povodní pri prasknutí prírodných hrádzí.

Brahmaputra je jednou z najsilnejších a najúrodnejších riek južnej Ázie. Nesie obrovské množstvo sedimentov, ktoré formujú úrodnú deltu v Bangladéši a východnej Indii. Priehrada však bude zachytávať sedimenty, čo naruší prirodzený tok živín a ohrozí poľnohospodársku produkciu v husto osídlenom regióne.

Zvlášť ohrozené je územie Sundarbans – mangrovové lesy na pobreží Bangladéša a Indie, ktoré sú zapísané na zozname UNESCO. Strata sedimentov tu môže urýchliť eróziu a zvýšiť zraniteľnosť oblasti voči stúpajúcej hladine mora.

Hoci Brahmaputra preteká niekoľkými krajinami, žiadna komplexná dohoda neexistuje. To sťažuje spoluprácu medzi Čínou, Indiou a Bangladéšom. V Európe pritom existujú medzinárodné zmluvy, ako napríklad tá o ochrane Dunaja, do ktorej je zapojených 14 krajín a EÚ. V juhovýchodnej Ázii podobná ochrana chýba.

Výskumy tiež ukazujú nerovnováhu vo vedeckej pozornosti – väčšina štúdií sa zameriava na rieky v severných krajinách, zatiaľ čo mnoho dôležitých tokov v globálnom juhu je prehliadaných. Tamojší výskum je často riadený inštitúciami zo severu, čo má vplyv na výber tém a lokalít a ignoruje urgentné miestne problémy.

Dopady môžu byť hrozivé

V Ázii sa najviac študujú rieky ako Mekong alebo Indus, zatiaľ čo menšie vodné toky – často kľúčové pre miestne komunity – zostávajú bokom. Podobne je to aj v Afrike, kde výskumy často končia pri všeobecných témach ako zmena klímy, bez potrebnej infraštruktúry pre hlbšiu analýzu.

Tieto zabúdané oblasti pritom čelia akútnej vodnej kríze, znečisteniu i dopadom klimatickej zmeny. Nedostatok dát a výskumu tu znemožňuje efektívnu správu vodných zdrojov a ohrozuje životy miliónov ľudí.

Čína svojím projektom nielen zásadne zmení tok jednej z najdôležitejších riek Ázie, ale zároveň vyvoláva otázku, ako zabezpečiť spravodlivé a udržateľné využívanie vody v celom regióne.

Odpoveď leží v posilnení medzinárodnej spolupráce, väčšej pozornosti venovanej výskumu globálneho juhu a vrátane miestnych komunít do rozhodovacích procesov.