Choďte von! Na Slovensku vidieť polárnu žiaru

Už pred pár dňami sme vás informovali o tom, že v piatok, sobotu a pravdepodobne aj v nedeľu dôjde ku geomagnetickej búrke triedy G3. Na Slnku totiž došlo k veľmi silným slnečným erupciám a následne k výronom koronárnej hmoty smerom k našej Zemi.

Koronálna hmota spôsobila geomagnetickú búrku triedy až G3, čo je vhodné pre pozorovanie polárnej žiary na našom území, malo to však jeden problém.

Príchod tejto hmoty sa o niečo oneskoril a nebeskú šou si vychutnali v Amerike a Kanade, keďže k nám dorazila v čase, keď sme my mali deň. Nejaké zvyšky polárnej žiary sme ale mohli zaznamenať aj my už v noci z nedele na pondelok. Tá však bola len veľmi slabá a jej pozorovaniu bránila aj oblačnosť.

Polárnu žiaru na Slovensku vidieť aj dnes večer

Predpovedať výskyt polárnej žiary je veľmi náročné. Počas dňa sa však objavovali indície, že by sme si toto nebeské divadlo mohli vychutnať aj dnes večer.

Nakoniec sa tak skutočne stalo. Nie z celého územia je však polárnu žiaru dobre vidieť. Napr. astrofotograf Ján Gajdoš z Belej nad Cirochou na sociálnej sieti informoval, že síce žiaru cez fotoaparát videl, ale len veľmi slabú.

Viac šťastia však mala napr. naša čitateľka Lucia v Detvianskej Hute. Parametre na pozorovanie polárnej žiary, aspoň cez objektív, sú stále relatívne dobré. Problémy však môžu robiť pribúdajúce hmly. Skúste preto svoje šťastie. 

Čo je polárna žiara?

Polárna žiara, známa aj ako aurora borealis na severnej pologuli a aurora australis na južnej pologuli, je jedným z najkrajších prírodných divov našej planéty. Tento svetelný úkaz, ktorý sa objavuje vo večerných a nočných hodinách najmä v polárnych oblastiach, je výsledkom fascinujúceho stretnutia medzi Zemou a slnečným vetrom.

Ako vzniká polárna žiara? Všetko sa začína na Slnku, kde sa v dôsledku jeho magnetických búrok uvoľňujú elektricky nabité častice, ktoré sa následne vydávajú na cestu vesmírom. Keď tieto častice narazia na magnetické pole Zeme, sú vedené pozdĺž siločiar k pólom, kde vstupujú do atmosféry. Pri tomto kontakte dochádza k interakcii medzi časticami a molekulami atmosféry, čo spôsobuje ich vzrušenie a následné vyžarovanie svetla - práve toto svetlo vnímame ako polárnu žiaru.

Farba polárnej žiary závisí od toho, s akými molekulami vo vysokých vrstvách atmosféry častice slnečného vetra reagujú. Najčastejšie môžeme vidieť zelenú a ružovú farbu, ktorá je výsledkom interakcie s kyslíkom, ale v zriedkavých prípadoch sa môžu objaviť aj modré, fialové či červené odtiene, keď častice reagujú s dusíkom.

Výskyt polárnej žiary nie je len otázkou geografickej polohy, ale tiež závisí od aktivity Slnka. Slnečné cykly, ktoré trvajú približne jedenásť rokov, ovplyvňujú intenzitu slnečného vetra a tým aj frekvenciu a intenzitu polárnych žiar. Počas obdobia slnečného maxima, keď je Slnko najaktívnejšie, môžeme pozorovať polárnu žiaru častejšie a dokonca aj z geografických šírok, ktoré sú ďaleko od polárnych kruhov.

Polárna žiara nie je len nádherná na pohľad, ale má aj vedecký význam. Štúdium tohto úkazu pomáha vedcom lepšie pochopiť procesy prebiehajúce vo vesmíre a v atmosfére našej planéty, ako aj dynamiku slnečného vetra a jeho interakciu s magnetosférou Zeme.

So svojimi zábermi sa môžete pochváliť aj vy

V prípade, že sa aj vám podarilo zachytiť polárnu žiaru a chcete sa s tým pochváliť, môžete nám zábery poslať do redakcie. Budeme sa na ne tešiť.

Využiť môžete náš kontaktný formulár. Prípadne sme vám k dispozícii aj prostredníctvom aplikácie WhatsApp.