Český klimatológ varuje: Pre toto nás čaká najhorúcejšie leto

Apríl bol opäť celosvetovo najteplejším mesiacom v histórii – je to už jedenásty historicky najteplejší mesiac v rade. Vidíme, že aj príroda je oproti bežným sezónam približne o mesiac dopredu. Ovocné stromy tento rok rozkvitli o mesiac skôr ako obvykle a počasie v apríli pripomínalo jún. Je to podľa klimatológov stále len dočasný teplotný výkyv, alebo je zvyšovanie teplôt definitívne a otepľovanie Zeme sa zrýchľuje?

Český klimatológ Radim Tolasz pre iRozhlas.cz vysvetľuje, že na jednej strane ide aj o obyčajné výkyvy teplôt, pri ktorých niekedy teploty vyskočia, inokedy sa zas vrátia do normálu. Na druhej strane sa však otepľovanie zrýchľuje a je intenzívnejšie, než klimatológovia predpokladali napríklad pred desiatimi či pätnástimi rokmi.

Otepľovanie je dramatickejšie, než sa predpokladalo

Aj keď sme počítali s tým, že otepľovanie bude nastávať stále častejšie a extrémy budú intenzívnejšie, ukázalo sa, že minulý rok a tento rok boli z hľadiska výskytu extrémov nielen v strednej Európe, ale aj globálne, ešte dramatickejšie, než sa predpokladalo.

Tohtoročný apríl sa ako 11. mesiac v rade stal najteplejším v histórii meraní. Podľa meteorologickej služby Európskej únie Copernicus dosahovala priemerná teplota pri zemskom povrchu +15,03 °C. Nad priemer z rokov 1991 až 2020 vystúpila o 0,67 °C. Marec bol celosvetovo teplejší až o 1,68 °C.

Tieto čísla sú podľa klimatológov alarmujúce. Môže sa síce zdať, že globálne sa jedná o odchýlky do jedného ​​do dvoch stupňov Celzia, ale keď sa pozrieme na menšie regióny, akým je aj Slovensko, tak pri mesačných priemeroch sa dostávame na odchýlky, ktoré dosahujú 4-5 °C. To už je niečo, čo môžeme zaznamenať na vlastnom tele a pociťujú to aj ekosystémy.

Otepľovanie spôsobuje ďalšie otepľovanie

Samotné teploty sú v priemeroch vyššie, to však nie je ten najzávažnejší problém. Častejšie sa vyskytujú teplotné extrémy, ktoré sú vyššie ako doteraz zaznamenané extrémy v meranej minulosti. Zároveň sú vyššie o väčšie hodnoty, než o koľko sú vyššie priemery. Takýto extrém už môže napáchať závažné škody.

Ďalšou alarmujúcou skutočnosťou je to, ako rýchlo sa tieto extrémy striedajú v prechodných obdobiach – na konci zimy a na jar, na jeseň a na začiatku zimy. Máme tri, štyri dni teplo a potom sa to vráti do normálnych hodnôt, čo pociťujeme ako výrazné ochladenie. Tieto zmeny nerobia dobre ekosystémom ani človeku.

Vedecké štúdie tiež upozorňujú na to, že globálne otepľovanie sa môže samo zosilňovať. Tento jav nazývame aj otepľovacia špirála. V okamihu, keď je teplejšia atmosféra, sa vyparuje do atmosféry viac vody. V atmosfére zostáva viac pary, avšak nie vo forme vodných kvapiek a oblačnosti, ale vo forme plynu, ktorý je skleníkový a tým sa dodatočne otepľuje. Hovorí sa tomu pozitívna spätná väzba – čím viac sa otepľuje, tým sa začína ešte viac otepľovať.

 Leto 2024 môže byť najhoršie v histórii

Európski meteorológovia prišli ešte s jednou znepokojivou skutočnosťou ohľadom blížiaceho sa leta. Zistili, že leto 2024 môže byť najsparnejšie v histórii meraní. Sparno vzniká, keď pri vysokých teplotách, veľkej relatívnej vlhkosti vzduchu a malej rýchlosti prúdenia vzduchu je výpar z tela malý, čím sa zvyšuje jeho teplota. 

Podľa meteorológov môžeme v nasledujúcich rokoch zažiť sériu ešte väčšieho otepľovania, čiže trend otepľovania bude pokračovať naďalej. Nič nenasvedčuje tomu, že by to malo byť inak. 

Klimatológ Radim Tolasz však verí, že máme stále šancu zvrátiť keď už nie samotné otepľovanie, tak aspoň jeho rýchlosť. „Všetci vieme, čo by sme mali robiť. Všetci vieme, že by sme to mali robiť rýchlo, ale tiež všetci vieme, že nemôžeme vypnúť všetky elektrárne už na budúci rok. Tieto veci treba robiť s rozmyslom, ale ja zároveň začínam hovoriť, že ich musíme robiť aj rýchlo,“ dodáva.