ČERNOBYĽ: Uplynulo presne 39 rokov od najväčšej jadrovej katastrofy v dejinách ľudstva

26. apríla 1986 o 1:23:48 miestneho času došlo v Černobyle k najhoršej jadrovej havárii v histórii. V priebehu experimentu nového bezpečnostného systému došlo v tento deň k prehriatiu a následne explózii reaktora.

Do ovzdušia sa dostal rádioaktívny mrak, ktorý postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, východnú Európu smerom ku Škandinávii. Približne 70 % rádioaktívneho spadu skončilo v Bielorusku.

Presný počet úmrtí spôsobených udalosťami v Černobyle je veľmi ťažké určiť. Odhady sa pohybujú od stoviek po stovky tisíc, pričom Sovietsky zväz v roku 1987 uviedol oficiálne straty v počte 31 mŕtvych.

Vtedajší dopad pre Slovensko

Vzdušné prúdy kontaminované výbuchom preleteli nad územím viacerých európskych štátov. Najviac postihnuté boli krajiny ako Poľsko, Východné Nemecko a Švédsko, kde boli zaznamenané vysoké úrovne radiácie. V Poľsku napríklad bola verejnosť vyzvaná, aby konzumovala iba kontrolované potraviny a deti dostávali jódové tablety ako prevenciu proti absorpcii rádioaktívneho jódu.

Vzdušné prúdy zasiahli vtedajšieho Česko-Slovenska celkovo trikrát, a to 30. apríla, medzi 3. a 4. májom a 7. mája. Slovensko, hoci geograficky vzdialenejšie od epicentra katastrofy, tiež zaznamenalo zvýšené úrovne radiácie. V dôsledku toho boli prijaté opatrenia na monitorovanie a kontrolu potravín, ako aj na informovanie verejnosti o bezpečnostných protokoloch.

Zo správy Inštitútu hygieny a epidemiológie z roku 1990 vychádza, že nadmerné zamorenie bolo zaznamenané najmä v okresoch Dunajská Streda, Komárno, Žiar nad Hronom, Galanta  či Nitra. 

Černobyľ dnes

Okrem bezprostredných zdravotných rizík mala katastrofa v Černobyle aj dlhodobé environmentálne dôsledky. Vytvorila sa takzvaná zóna vylúčenia, oblasť okolo elektrárne, kde je vstup a pobyt obmedzený kvôli vysokým úrovniam radiácie. Táto zóna sa stala nechtiac domovom pre rôzne druhy divokej fauny a flóry, ktoré sa tu začali šíriť bez prítomnosti človeka.

Černobyľská katastrofa tiež výrazne ovplyvnila verejnú mienku a politiku v oblasti jadrovej energetiky. V mnohých európskych krajinách došlo k prehodnoteniu jadrových programov a zvýšeniu investícií do bezpečnostných opatrení.

Na Slovensku, ako aj v iných štátoch, to viedlo k posilneniu bezpečnostných štandardov a procedúr v jadrových zariadeniach.