Západné Slovensko zasiahli v posledných hodinách intenzívne zrážky, ktoré dokonca v Bratislave pokorili rekord. Po výdatných zrážkach začínajú stúpať hladiny vodných tokov, no pozitívnou správou je, že vyššie už nepôjdu a začnú postupne klesať.
Uplynulé hodiny panovalo na našom území veľmi upršané počasie a až v týchto chvíľach začínajú zrážky slabnúť a postupne ustávať. Stále však stúpajú vodné toky, pričom niektoré už dosiahli úroveň povodňových stupňov.
Dnešný deň pršalo tak veľmi, že v Bratislave dokonca padol rekord. Za deň tu spadlo také množstvo zrážok, aké ešte v marci počas jedného dňa v Bratislave nespadlo.
Počasie na našom území už druhý deň ovplyvňuje tlaková níž, ktorej stred sa pohybuje okolo slovensko-maďarskej hranice. Táto níž sa postupne vypĺňa a zrážky ustávajú.
Našťastie je však zrážok ešte menej, ako sa pôvodne očakávalo, no predsalen to stačilo na pokorenie rekordov.
Intenzívne zrážky zaznamenávajú zrážkomery po celom Záhorí. Hranicu tých najvýdatnejší zrážok tvorí pohorie Malých Karpát. Južnejšie od tohto pohoria už zrážkové úhrny výraznejšie klesajú. Zrážkové pole, ktoré sa obtáčalo okolo tlakovej níže prinášalo náveterný efekt. To je dôvodom toho, prečo na Záhorí a na severných návetriach Karpát spadli aj desiatky milimetrov zrážok.
Najviac zrážok za 24 hodín eviduje stanica Pernek, kde spadlo 52,4 mm. Na druhom mieste je Moravský Svätý Ján so 42,9 mm a na treťom mieste je bratislavská Koliba a práve na Kolibe v Bratislave bol dnes zaznamenaný aj rekord v dennom úhrne zrážok. Spadlo tu 37 mm zrážok, pričom doterajší denný rekord držal rok 2009 s úhrnom 35 mm.
Vplyvom výdatných zrážok, ktoré priniesli desiatky milimetrov začali rásť aj vodné toky. Potok Blatina v Pezinku prekonal výšku jedného metra a prekonal tak hranicu 1. povodňového stupňa.
Vzostupy sú aj na ďalších vodných tokoch, no dážď už ustáva a postupne treba počítať s ústalenosťou a následným prudkým poklesom vodných hladín.