Blíži sa veľkolepý RUŽOVÝ mesiac. Tentoraz však pôjde o MIKROMESIAC

Tento víkend nastáva aprílový spln, ktorý je pomenovaný ako „ružový mesiac“. Toto astronomické podujatie sľubuje nielen veľkolepú scenériu, ale prináša so sebou aj fascinujúce spojenie prírody a tradície. „Ružový mesiac“ je prvý jarný spln na severnej pologuli. Ak nám to počasie dovolí, pôjde o krásny zážitok.

Kedy nastane ružový spln?

Maximálnu nádheru dosiahne v nedeľu 13. apríla o 2:22 h, keď bude Zem zarovnaná medzi Slnkom a Mesiacom, ktorý bude úplne osvetlený. Hoci vrcholný moment je v noci zo soboty na nedeľu, v plnej kráse sa ukáže počas celého víkendu, teda v sobotu večer a aj v nedeľu večer.

Na rozdiel od toho, čo by si niekto mohol myslieť, názov „ružový mesiac“ nie je odvodený od farby, ktorú má náš satelit počas tejto fázy. Názov pochádza z jarného kvitnutia phlox subulata − divokej rastliny známej aj ako „ružový mach“, ktorá je typická pre východ Severnej Ameriky.

Táto prírodná udalosť inšpirovala domorodých Američanov a neskôr aj poľnohospodárske kalendáre, aby dali aprílovému splnu takéto sugestívne pomenovanie.

Ak však pozorujete Mesiac, keď je nízko nad obzorom, tesne po západe slnka, môžete vidieť teplé oranžové odtiene alebo dokonca mierne ružové odtiene. Deje sa tak preto, lebo mesačné svetlo prechádza najhustejšou vrstvou zemskej atmosféry, ktorá filtruje kratšie vlnové dĺžky (modré) a prepúšťa teplejšie tóny, rovnako ako pri západoch slnka. 

Okrem svojej estetickej príťažlivosti hrá aprílový mesiac v kresťanskej tradícii dôležitú úlohu − je známy aj ako „veľkonočný mesiac“. Po stáročia sa tento spln používa na určenie dátumu Veľkej noci, ktorý tento rok pripadne na nedeľu 20. apríla 2025. 

Mesiac bude v apogeu. Pôjde o mikromesiac

Zaujímavým detailom tohto splnu je jeho zhoda s apogeom, teda najvzdialenejším bodom od Zeme pozdĺž jeho eliptickej obežnej dráhy. To znamená, že na rozdiel od veľkolepých supermesiacov  sa ružový Mesiac bude na oblohe javiť o niečo menší, čím si vyslúži prezývku mikromesiac. 

Ako vieme, Mesiac sa okolo Zeme pohybuje po elipsovitej dráhe, čo znamená, že niekedy je k nám bližšie a inokedy ďalej. Zaujímavosťou je, že počas splnu bude k nám Mesiac najďalej v rámci svojej obežnej dráhy, a to vo vzdialenosti až 406 287,42 km.

Ak je Mesiac v čase perigea v splne, hovoríme o supermesiaci a, naopak, ak je v apogeu, hovoríme o mikromesiaci. Toto má aj vplyv na pozorovanú veľkosť Mesiaca zo Zeme − počas perigea sa Mesiac zdá na oblohe väčší a počas apogea logicky o niečo menší.

Nejde však o výrazne veľký rozdiel, ale ak je Mesiac práve vo fáze splnu, tento rozdiel je viditeľnejší a markantnejší. Vtedy je mesiac o 30 % žiarivejší a o 14 % zdanlivo väčší na oblohe ako inokedy. Ak ide o mikromesiac, tak je, naopak, o 15 % na pohľad na oblohe menší.