Blíži sa masívna erupcia obávanej sopky. Vedci varujú pred katastrofálnymi následkami
Erupcia indonézskej sopky Mount Tambora sa blíži a nesie so sebou riziko chaosu, na ktoré ľudstvo nie je pripravené.
Erupcia indonézskej sopky Mount Tambora sa blíži a nesie so sebou riziko chaosu, na ktoré ľudstvo nie je pripravené. Podľa vedcov by v dôsledku výbuchu kvôli klimatickej kríze mohlo dôjsť k obrovským následkom na životoch ľudí aj ekonomike. Niektorí vedci preto volajú po príprave plánov, ako by sa ľudstvo v prípade masívnej erupcie malo zachovať.
Výbuch Mount Tambory z roku 1815 bol najsilnejšou erupciou v histórii. Do atmosféry sa pri nej dostal obrovský chuchvalec drobných častíc odrážajúcich slnečné žiarenie, ktorý ochladil planétu. Nasledoval „rok bez leta“: globálne teploty klesli, úroda sa prepadla, ľudia hladovali, rozšírila sa pandémia cholery a zomreli desaťtisíce ľudí, píše americká CNN.
Ďalší výbuch sopky by sa mohol blížiť. Profesor klimatológie na Ženevskej univerzite Markus Stoffel uviedol, že geologické prieskumy naznačujú, že šanca na masívnu erupciu v tomto storočí je jedna ku šiestim.
Tentoraz by však dôsledky výbuchu boli oveľa väčšie ako toho z pred viac ako 200 rokmi. Svet sa totiž za ten čas značne premenil - je hustejšie osídlený, ale Zem sa navyše v dôsledku klimatickej krízy otepľuje. Budúca erupcia podľa Stoffela spôsobí „klimatický chaos“. „Ľudstvo nemá žiadny plán,“ varoval.
Pri sopečnom výbuchu sa totiž do atmosféry dostáva množstvo látok, pre klimatickú zmenu je najzásadnejší oxid siričitý, ktorý sa môže dostať až do stratosféry. Tu vytvára drobné aerosólové častice, ktoré rozptyľujú slnečné svetlo, odrážajú ho späť do vesmíru a ochladzujú planétu. Tieto častice „sa rozletia po celom svete a vydržia tam niekoľko rokov,“ povedal Alan Robock, profesor klimatológie na Rutgersovej univerzite.
Na predpovedanie dôsledkov erupcie je nutné pochopiť dôsledky výbuchov z minulosti. Podmienky na planéte sa však v poslednej dobe veľmi zmenili a vedci si tak možnými následkami erupcie nie sú takí istí. „Teraz je svet nestabilnejší. Dopady môžu byť ešte horšie, než aké sme videli v roku 1815,“ uviedol profesor z Newyorskej univerzity, Michael Rampino.
Varovanie pred katastrofálnymi následkami
Zmena klímy ovplyvní aj samotné sopečné systémy. Topenie ľadu môže viesť k zvýšeniu počtu erupcií, pretože jeho úbytok znižuje tlak na zemský povrch, čo umožňuje rýchlejší vzostup magmy. Vedci tiež zistili, že extrémne zrážky spôsobené zmenou klímy prenikajú hlboko do zeme, kde môžu reagovať s magmou a vyvolať erupciu.
V čase, keď svet zápasí s globálnym otepľovaním, môže obdobie ochladzovania pôsobiť na prvý pohľad pozitívne. Vedci tvrdia, že opak je pravdou. Dlhodobé dôsledky by mohli byť katastrofické. Podľa analýzy poisťovne Lloyd's by chladnejšie počasie, menej slnečného svetla a zmena množstva zrážok mohli zasiahnuť globálnu potravinovú bezpečnosť a potenciálne viesť k politickému napätiu, dokonca aj k vojnám.
Ľudské a ekonomické straty by boli obrovské. V extrémnom prípade by ekonomické straty mohli len v prvom roku po erupcii dosiahnuť viac ako 3,6 bilióna dolárov, vypočítala Lloyd's.
Masívnym sopečným erupciám sa nedá zabrániť, ale existujú spôsoby, ako sa na ne pripraviť, zdôraznil Stoffel. Vyzval odborníkov, aby vyhodnotili najhoršie scenáre, vykonali testy a vypracovali plány – všetko od evakuácie po pomoc a zabezpečenie zásob potravín.
V súčasnej dobe podľa neho nie je svet pripravený na dopady, ktoré by masívny výbuch vyvolal. „Sme ešte len na začiatku a si robíme predstavu o tom, čo všetko by sa mohlo stať,“ dodal Stoffel.
