Blesky sú nebezpečné. Aké typy bleskov poznáme?
Búrky sú častým javom, najmä v letnom období, no búrky sa vyskytujú aj počas zvyšku roka, aj keď nie tak často ako práve počas horúcich letných dní.
Búrky sú častým javom, najmä v letnom období, no búrky sa vyskytujú aj počas zvyšku roka, aj keď nie tak často ako práve počas horúcich letných dní. Búrky síce majú svoje čaro, no blesky každoročne zabijú tisícky ľudí na celom svete, a patria medzi najnebezpečnejšie prejavy počasia vôbec.
Búrky charakterizujú blesky − ide o elektrostatické výboje, ktoré sprevádzajú každú búrku. Avšak blesky môžu byť pri búrke rôzne, neexistuje totiž len jeden typ blesku.
V meteorológii rozdeľujeme 3 hlavné typy blesku podľa toho, kde primárne blesk vzniká. Ide o blesky: IC blesk, CC blesk, CG blesk, pričom podľa elektrického výboja rozlišujeme CG- a CG+ blesk.
IC blesk
IC blesk (z angl. intra-cloud) je elektrostatický výboj, ktorý vzniká medzi elektrickými nabitými oblasťami v rámci jedného búrkového oblaku. Každý búrkový oblak má svoj náboj, ktorý je rozložený do mnohých častí oblaku − v niektorých oblastiach je negatívny, inde pozitívny, pričom výboj vzniká medzi kladne a záporne nabitými bodmi. Tento typ blesku pre človeka nie je nebezpečný, keďže nedochádza ku kontaktu so zemou.
CC blesk
CC blesk (z angl. cloud-to-cloud) je elektrostatický výboj, ktorý vzniká medzi dvomi alebo viacerými oblakmi. Rovnako ako IC blesk nie je pre ľudí žiadnou hrozbou a ide o vyrovnávanie síl v rôznych častiach atmosféry. Takýto typ bleskov môže na oblohe vytvoriť rozsiahlu sieť elektrických výbojov, ktorá je veľmi efektná na pohľad (tzv. pavučí blesk).
Blesk tohto typu môže dosiahnuť dĺžku 50 až 150 km, čím môže byť oveľa dlhší než blesk vznikajúci medzi búrkovým mrakom a zemou. Zároveň je blesk vznikajúci medzi oblakmi oveľa častejší ako blesk smerujúci k zemi. Veľká časť bleskov pri búrke preskakuje od jedného oblaku k druhému a len každý tretí až štvrtý blesk udiera do zeme.
CG blesk
CG blesk (z angl. cloud-to-ground) je elektrostatický výboj, ktorý vzniká medzi oblakom a zemou. Ide o najrozšírenejší typ bleskov, ktorý udrie na zem, a je zároveň aj najviac preskúmaný. Tieto blesky však dokážu ublížiť a často aj zabíjajú. Podľa elektrického náboja rozlišujeme CG- a CG+ blesk.
- CG- blesk: Tento typ blesku je najbežnejší a vyskytuje sa pri búrkach najčastejšie. CG- blesky tvoria až 95 % všetkých CG bleskov. Blesk, zjednodušene, vzniká, keď je z oblaku vyslaný neviditeľný záporný impulz zo spodnej časti oblaku. V tom istom čase je zo zeme vyslaný kladný impulz, a v momente, kedy sa stretnú, prebieha výboj, ktorý na oblohe pozorujeme ako blesk. V priemere je blesk dlhý 2 až 3 km, niekedy však môže dosiahnuť dĺžku až 20 km a viac.
- CG+ blesk: Oveľa vzácnejší, zato však oveľa nebezpečnejší. Pri CG- blesku sa neutralizuje negatívny elektrický náboj mraku, zatiaľ čo CG+ blesk sa tvorí pri vybití pozitívneho náboja mraku. Tieto blesky sú veľmi nebezpečné najmä kvôli svojej sile, pretože môžu byť až 10-krát silnejšie a môžu trvať až 10-krát dlhšie ako CG- blesky.
Zaujímavosťou je, že blesk môže udrieť tam, kde napríklad vôbec neprší, alebo dokonca skôr, ako kvapka dažďa vôbec dopadne na zem. A niekedy blesk udrie aj niekoľko kilometrov od „svojho“ búrkového mraku.
Okrem týchto hlavných typov rozlišujeme blesky aj podľa toho, kde sa vyskytnú alebo podľa rôznych poveternostných podmienok: guľový blesk, perlový blesk, suchý blesk, teplý blesk a stuhový blesk. Existujú aj typy vzácnych a veľmi špecifických bleskov, ktoré sa objavujú vo vyšších častiach zemskej atmosféry, ako napríklad: modré záblesky a tzv. červení škriatkovia.
