Benátky sa nenávratne potápajú. O niekoľko rokov skončí mesto pod vodou
Benátky sa nenávratne potápajú a ani protipovodňový systém Mojžiš už čoskoro nebude stačiť.
Benátky sa nenávratne potápajú a ani protipovodňový systém Mojžiš už čoskoro nebude stačiť. Toto nádherné historické mesto bude o niekoľko rokov minulosťou.
Vedci prinášajú dôkazy, že talianske Benátky a okolitá lagúna môžu najneskôr do konca 21. storočia prísť o účinnosť novo vybudovanej ochrany pred povodňami. Systém Mojžiš, ktorý v súčasnosti znižuje riziko záplav, nebude už dostačovať. Na vine je klimatická zmena aj pokles podložia.
Nová štúdia vedená výskumníkmi z talianskeho Národného ústavu geofyziky a vulkanológie (INGV) varuje, že Benátky, svetoznáme talianske mesto pretkané vodnými kanálmi, môžu byť najneskôr do konca storočia bez účinnej ochrany pred extrémnymi prejavmi počasia. Mesto bude tak častejšie ohrozené ničivými povodňami, informujú aj Novinky.cz.
Štúdia kombinuje geodetické a topografické údaje s klimatickými projekciami na posúdenie vplyvu zmien hladiny mora na pobrežie a ostrovy lagúny v nadchádzajúcich desaťročiach.
„Prieskum bol vedený s cieľom poskytnúť informácie o ďalšom možnom vývoji vzostupu hladiny mora v Benátskej lagúne, aby sme pochopili, ako by to mohlo ovplyvniť jedno z najznámejších miest na svete,“ uviedol Marco Anzidei z INGV, hlavný autor výskumu.
Protipovodňová ochrana Benátok už nebude stačiť
Benátky majú bohatú históriu povodní. Štúdia varuje, že pri búrkach a prílivoch by more mohlo stále častejšie prekonať nový systém MoSE (slovensky Mojžiš), ktorý v súčasnosti chráni mesto pred nepriaznivými vzostupmi vodnej hladiny.
Systém Mojžiš sa za účelom zmiernenia katastrofických záplav začal stavať v roku 2003 a dostavaný bol pred piatimi rokmi. Táto protipovodňová ochrana sa skladá z elektromechanických bariér, ktoré sú schopné zvládnuť rozdiely v hladine mora až tri metre.
Odborníci sa však obávajú o jeho dlhodobú účinnosť. Výskum naznačuje, že jeho kapacita by mohla byť už čoskoro prekročená. Podľa vedcov za to môže stúpanie hladiny mora spôsobené zmenami klímy a tiež klesanie podložia stavieb, takzvaná subsidencie.
Vedci poukazujú, že podľa odhadov IPCC sa bude hladina mora bude zdvíhať o 4 až 10 milimetrov ročne v závislosti od množstva emisií oxidu uhličitého. Pri zvýšení hladiny mora počas búrok by Mojžiš mohol prestať chrániť Benátky najneskôr okolo roku 2100 alebo prípadne už okolo roku 2030 v prípade najhoršieho scenára IPCC.
Subsidencia, ktorá dnes dosahuje hodnoty až 7 milimetrov za rok, bude hrať kľúčovú úlohu v tom, ako rast hladiny mora bude podľa predikcií pôsobiť na rôzne časti Benátskej lagúny. Nižšie oblasti lagúny preto budú viac vystavené riziku záplav, čo by malo zásadné dôsledky pre pobrežnú infraštruktúru a hospodárske činnosti.
Kvôli menšiemu poklesu je menej ohrozený práve hlavný ostrov, kde sa nachádza historické centrum Benátok. Katastrofálnejšie dopady, naopak, vedci očakávajú na mesto Chioggia na juhu lagúny alebo na oblasť, kde sa nachádza benátske letisko. V tejto oblasti by do roku 2150 mohli skončiť pod vodou až tri štvrtiny územia.
Do roku 2150 každopádne hrozí zaplavenie veľkej časti území v Benátskej lagúne. V priaznivom scenári emisií by to bolo 112 kilometrov štvorcových, v tom nepriaznivom potom o 27 kilometrov štvorcových viac. Pri nepriaznivom počasí by bolo pod vodou až 65 % územia celých Benátok.
