Ľadová Antarktída sa zelená čoraz viac. Je až 10-krát zelenšia ako pred 40 rokmi

Antarktídu si mnohí predstavujeme ako kus ľadovej pevniny, avšak aj v tomto nehostinnom a mimoriadne chladnom prostredí sa počas leta predsa len výnimočne objavuje zeleň, prevažne machy.

Antarktída však rovnako ako polárne oblasti na severe zažíva rýchlejšie otepľovanie, ako je celosvetový priemer, pričom v týchto zemepisných šírkach čoraz častejšie dochádza k vysokým teplotným anomáliám.

Nová štúdia publikovaná v časopise Nature Geoscience odhalila niečo, čo vedcov veľmi znepokojilo. Ide o alarmujúci trend − Antarktída sa stala 10-krát „zelenšou“ v porovnaní so stavom pred 40 rokmi.

Pomocou satelitných údajov výskumníci z univerzít v Exeteri a Hertfordshire spolu s British Antarctic Survey zistili, že vegetácia Antarktídy sa zväčšila z plochy menšej ako 1 km² v roku 1986 na takmer 12 km² v roku 2021.

Zmena klímy v priamom prenose

Štúdia ďalej zdôraznila, že tento trend ekologizácie sa v posledných rokoch zrýchlil o viac ako 30 % v porovnaní s celým obdobím analýzy, pričom medzi rokmi 2016 a 2021 sa rozšíril o viac ako 400 000 m² ročne.

„Rastliny, ktoré nájdeme na Antarktíde, väčšinou machy, rastú v možno najdrsnejších podmienkach na Zemi,“ povedal Thomas Roland z Exeterskej univerzity.

„V krajine stále takmer úplne dominuje sneh, ľad a skaly a len zlomok je kolonizovaný rastlinným životom, ale tento nepatrný zlomok dramaticky narástol, čo dokazuje, že aj táto obrovská a izolovaná divočina je ovplyvnená antropogénnou zmenou klímy,“ dodal.

Ďalší kritický aspekt, ktorý výskum nastolil, sa týka antarktických pôd. Pôda v Antarktíde je väčšinou chudobná alebo vôbec neexistuje, ale tento nárast života rastlín pridá organickú hmotu a uľahčí tvorbu pôdy, čo potenciálne pripraví cestu pre rast iných rastlín. Toto však následne zvyšuje riziko príchodu nepôvodných a inváznych druhov.