Antarktída sa mení rýchlejšie, ako sa očakávalo – to je hlavný záver účastníkov medzinárodnej konferencie o ľadom pokrytom kontinente. Tento kontinent nie je izolovaný od ostatných a tieto zmeny pocítime aj my.
Nové zistenia prezentovalo viac ako 1500 vedcov, ktorí sa zúčastnili na 11. konferencii Vedeckého výboru pre výskum Antarktídy v meste Pucon v Čile. Špecialisti prezentovali výsledky svojho výskumu s využitím údajov z meteorologických staníc a satelitných údajov, ktoré sa zbierali približne 40 rokov.
Hlavnou témou diskusie bol pokus odpovedať na otázku či dosiahla Antarktída kritický bod alebo bod zrýchleného a nezvratného úbytku morského ľadu zo západoantarktického ľadovca?
„Nie je zhoda či súčasné pozorovania naznačujú dočasný pokles morského ľadu," povedala Liz Kellerová, špecialistka na paleoklimu z Victoria University of Wellington na Novom Zélande, ktorá viedla reláciu o predpovedaní a zisťovaní bodov zlomu na najjužnejšom cípe Zeme.
Podľa odhadov NASA má antarktický ľadovec dostatok ľadu na zvýšenie priemernej globálnej hladiny mora až o 58 metrov. Štúdie zároveň ukázali, že približne jedna tretina svetovej populácie žije menej ako 100 metrov pod hladinou mora.
Účastníci čílskej konferencie varovali, že tempo zmien prebiehajúcich v Antarktíde je bezprecedentné. „Môžeme vidieť rovnaký nárast oxidu uhličitého po tisíce rokov a teraz sa to stalo za sto rokov," poznamenal Keller. Glaciológ a šéf čilského antarktického inštitútu Gino Casassa uviedol, že súčasné odhady ukazujú, že hladina morí sa do roku 2100 zvýši o štyri metre, ak budú emisie CO2 naďalej stúpať.
„Čo sa stane v Antarktíde, nezostane v Antarktíde," povedal Casassa a dodal, že globálne atmosférické, oceánske a poveternostné vzorce sú spojené s kontinentom. Ako zdôraznil, „Antarktída nie je len ľadová schránka izolovaná od zvyšku planéty, ktorá na ňu nemá žiadny vplyv."
Pobrežné mestá, ktoré sa nachádzajú pozdĺž pobrežia morí a oceánov, ktoré boli vždy križovatkou obchodných a kultúrnych výmen, sú teraz v dôsledku zmeny klímy čoraz zraniteľnejšie. Zvyšovanie hladiny morí, poháňané globálnym otepľovaním a topením polárnych ľadovcov, predstavuje priamu a hmatateľnú hrozbu. Tento jav spolu so zvyšovaním povrchových teplôt morí prispieva k zintenzívneniu extrémnych poveternostných javov, ako sú prudšie búrky a častejšie a ničivé záplavy.