Antarktída sa mení pred očami. Pribúda na nej zelenej farby. Čo to podľa vedcov znamená?

Antarktický polostrov sa rovnako ako mnoho iných polárnych oblastí otepľuje rýchlejšie, než je celosvetový priemer. Tiež extrémne horúčavy sa na Antarktíde vyskytujú stále častejšie. Nová štúdia univerzít v Exeteri a Hertfordshire a Britskej antarktickej služby použila satelitné dáta na posúdenie toho, ako veľmi sa Antarktický polostrov „zazelenal“ v reakcii na klimatické zmeny. Informuje o tom ČT24.

Výsledky ukazujú, že plocha vegetačnej pokrývky na celom polostrove sa zvýšila z menej ako jedného kilometra štvorcového v roku 1986 na takmer 12 kilometrov štvorcových v roku 2021. Novšie dáta zatiaľ vedci nemajú, predpokladajú ale, že táto zmena pokračuje.

Štúdia, ktorá vyšla v odbornom časopise Nature Geoscience, tiež zistila, že tento trend sa v posledných rokoch (2016 až 2021) zrýchlil o viac ako tridsať percent v porovnaní s celým sledovaným obdobím. V tomto období pribúdalo ročne viac ako 400 tisíc metrov štvorcových zelených plôch.

Dôkazov, že zelenej farby pribúda, je viacero

Tento výskum satelitných dát potvrdzuje staršie výsledky, ktoré vedci z Antarktického polostrova získali inými metódami. V predchádzajúcej štúdii, ktorá skúmala vzorky z ekosystémov s prevahou machov z tohto regiónu, sa napríklad našli dôkazy, že miera rastu rastlín sa tam v posledných desaťročiach dramaticky zvýšila.

„Rastliny, ktoré nájdeme na Antarktickom polostrove, väčšinou sú to machy, rastú v tých možno najdrsnejších podmienkach na Zemi,“ hovorí jeden z autorov novej štúdie, Thomas Roland z University of Exeter. Krajine stále takmer úplne dominuje sneh, ľad a skaly. Len nepatrný zlomok je kolonizovaný rastlinami. „Ale aj tento nepatrný zlomok sa dramaticky zväčšil – čo ukazuje, že aj táto rozsiahla a izolovaná divočina je ovplyvnená antropogénnou (ľuďmi vyvolanou) zmenou klímy,“ zdôraznil expert.

S tým, ako sa tieto ekosystémy budú viac stabilizovať a klíma sa bude naďalej otepľovať, je podľa britských expertov pravdepodobné, že sa rozsah zelených plôch na Antarktickom polostrove bude zvyšovať aj naďalej. „Pôda v Antarktíde je síce väčšinou chudobná alebo dokonca žiadna, ale tento nárast rastlinného života dodá organickú hmotu a uľahčí jej tvorbu – potenciálne tak pripraví pôdu pre rast ďalších rastlín,“ opisujú autori štúdie biologický mechanizmus.

To podľa nich navyše zvyšuje riziko príchodu nepôvodných a inváznych druhov, ktoré môžu byť prenášané ekoturistami, vedcami alebo inými návštevníkmi kontinentu. Vedci zdôrazňujú naliehavú potrebu ďalšieho výskumu, ktorý by určil konkrétne klimatické a environmentálne mechanizmy, ktoré sú hnacou silou trendu ozelenenia.

„Citlivosť vegetácie Antarktického polostrova na klimatické zmeny je teraz zrejmá a pri budúcom antropogénnom otepľovaní by mohlo dôjsť k zásadným zmenám v biológii a krajine tejto ikonickej a zraniteľnej oblasti,“ dodávajú autori výskumu. „Naše zistenia vyvolávajú vážne obavy o environmentálnu budúcnosť Antarktického polostrova i celého kontinentu. Aby sme mohli Antarktídu chrániť, musíme týmto zmenám porozumieť a presne určiť, čo ich spôsobuje,“ apelujú.