Amazonský prales sa zmenšuje. Dôvodom je ľudská aktivita

Amazonský prales je najväčší prales na našej planéte. Preteká cezeň rieka Amazonka, ktorá má nielen najväčšie povodie spomedzi všetkých riek na Zemi, no takisto ňou preteká aj najviac vody. Až 80% jej povodia tvorí prales, v ktorom žije až jedna pätina všetkých suchozemských druhov sveta. Okrem iného je aj domovom pre asi 30-miliónov ľudí a pre viaceré domorodé kmene. 

,,Zmena, ktorú v posledných rokoch pozorujeme v Amazonskom pralese je neobyčajná," povedal Matthew Hansen, vedec a špecialista na diaľkový prieskum zeme z Univerzity v Marylande. Ako ďalej uvádza Matthew, v pralese môžeme pozorovať obrovský úbytok suchých ale aj vlhkých lesov, to takisto obrovskú expanziu pastvín a poľnohospodárskej pôdy.

Keďže v pralese prevláda vysoká vlhkosť a procesy, pri ktorých vzniká veľa oblačnosti, pre vedcov je veľmi zložité monitorovať vegetáciu pomocou družíc. Satelitné systémy však postupne napredujú a za rok 2018 sa podarilo zmapovať celú Južnú Ameriku do bezoblačnej podoby. 

Pomocou dát z družíc série Landsat vytvorila americká NASA mapu vo falošných farbách. Falošných preto, lebo farby neodzrkadľujú to, čo by videlo ľudské oko, no využitím rôznych pásiem elektromagnetického spektra môžeme zaznamenať rôzne vlastnosti vegetácie. 

Najtmavšou zelenou farbou sú vyznačené oblasti zdravého pralesu, ktorému sa darí a rozkvitá. Svetlozelené oblasti vo Venezuele, Guayane, Suriname a v južnej a východnej časti Brazílie sú tropické savany. Keďže infračervené svetlo je vodou pohlcované, tmavšie oblasti nám ukazujú prítomnosť vody. Čiernou farbou sa javia rieky a vodné plochy, tmavohnedou farbou pravidelne zaplavované oblasti. No a nakoniec, ružovou až fialovou farbou sú vyznačené púšte a suché oblasti. 

Amazónsky prales trápia nielen požiare, no ako môžeme vidieť na satelitných snímkach, je to aj rozsiahle odlesňovanie kvôli ekonomickému rozvoju. Spôsob akým ľudstvo s pralesom zaobchádza je naozaj neadekvátny a odzrkadlí sa to v globálnom merítku.