Antarktída smeruje do roku 2060 ku klimatickému bodu zlomu. Na to, čo sa stane potom ak sa nič nezmení, varujú vedci v novej štúdii.
Práve v týchto dňoch prebieha v islandskom hlavnom meste Reykjavik rokovanie Arktickej rady. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken na ňom upozorňuje na klimatické zmeny v Arktíde.
Na druhej strane planéty sa však rysuje ešte väčšia hrozba. Vedci totiž prišli s novým výskumom, v ktorom dokazujú, že práve Antarktída môže mať dramatický vplyv na to, ako bude vyzerať budúcnosť ľudstva.
Roztápanie tamojšieho ľadu totiž podľa modelov môže už v relatívne blízkej budúcnosti ovplyvniť prežitie pobrežných miest. A to od New Yorku až po Šanghaj.
Vedci varujú, že tento problém môže prísť oveľa skôr, než si väčšina ľudí uvedomuje. A tento problém môže byť oveľa väčší a ak sa nič nezmení, tak aj nezvratný.
Čo si ľudia neuvedomujú je skutočnosť, že Antarktída obsahuje toľko pevninského ľadu, že keby sa všetok roztopil, zdvihlo by to hladinu morí o viac než 60 metrov.
Nateraz ju pred klimatickými zmenami a vyššími teplotami ešte ako tak chráni niekoľko faktorov. Jedným z nich je to, že leží ďaleko od ľudskej civilizácie a koncentrácie oxidu uhličitého tam nie sú až tak vysoké.
Spomínaná štúdia ale pripomína, že tieto prirodzené obrany môžu slabnúť,či dokonca sa rozpadať. Stať sa tak má najmä prostredníctvom teplej vody, ktorá preniká až ku Antarktíde.
Na záver však vedci prišli s aspoň ako tak potešujúcou správou. Pokiaľ by sa podarilo naplniť ciele Parížskej klimatickej dohody, nárast roztápania by sa spomalil približne desaťkrát.