Vražedný smog v Londýne si vyžiadal viac ako 10 000 obetí. Udalosť spôsobila veľké zmeny
Začiatkom decembra 1952 sa Veľká Británia stretávala s krutou zimou.
Začiatkom decembra 1952 sa Veľká Británia stretávala s krutou zimou. V noci z 5. na 6. decembra však počasie prinieslo do hlavného mesta ešte niečo horšie, doslova vražedný smog. Situácia trvala päť dní a vyžiadala si veľké zmeny v prístupe k ekológii.
Londýnčania videli ráno za oknami len zelenkavú hmlu, ktorú prirovnávali k hrachovej polievke. Na mnohých miestach bola viditeľnosť iba na jeden meter. Ísť po ulici znamenalo nepríjemný zážitok, štipľavý vzduch vháňal ľuďom slzy do očí. Veľmi rýchlo sa začali zapĺňať nemocnice.
Kto vyšiel 6. decembra do londýnskych ulíc, často si nevidel ani na vlastné topánky. Zelenkavá hmla ovládla celé mesto. Ľudia si zakrývali ústa vreckovkami alebo rúškami, ale nič nepomáhalo. Mix dymu a hmly bol všadeprítomný. Deti, starší ľudia a pacienti s dýchacími problémami rýchlo zapĺňali ordinácie. Problémy ale mali často aj lekári.
Príčinou všetkého bolo počasie a nadmerné spaľovanie uhlia, ktoré súviselo s rozvojom Londýna, na ktorého perifériách vzniklo mnoho tovární. Silne znečistený vzduch bol uzavretý chladnou vzduchovou vrstvou a koncentrácia nečistôt sa tak dramaticky zvýšila.
Rozvoj v Londýne si vyžiadal svoju daň
Situácia sa rýchlo zhoršovala. Vzduch začal páchnuť po skazených vajciach, nepriepustná hmla žltla. Smog znemožňoval dopravu a dostával sa aj do budov. Boli preto rušené koncerty, divadelné predstavenia a premietanie filmov, pretože diváci nevideli na javisko alebo plátna kín.
Zatiaľ čo automobilová doprava sa výrazne spomalila a policajti ju často riadili so svetlicou v ruke, zločinnosť v tých dňoch nabrala na obrátkach. Pre vreckárov bolo totiž oveľa jednoduchšie okrádať ženy o kabelky.
Londýnčania však znášali všetky komplikácie statočne. Všetko sa zmenilo až 9. decembra. Nemocnice v hlavnom meste totiž vydali čísla o hospitalizovaných pacientoch a výsledky všetky šokovali. V starostlivosti lekárov totiž skončilo o 150-tisíc ľudí viac ako inokedy. A postupne sa začali počítať aj mŕtvi.
Vražedný smog zmenil prístup k ekológii
V hlavnom meste začalo byť nedostatok rakví a kvetov. Následkom „hrachovej polievky“, ako sa hustej hmle prezývalo, bolo údajne viac ako 12 tisíc obetí. Podľa niektorých odhadov mal „Veľký londýnsky smog“ ešte oveľa horšiu bilanciu.
Táto pohroma viedla k prehodnoteniu pohľadu na znečistenie vzduchu. V Británii vznikli regulačné predpisy obmedzujúce použitie znečisťujúcich palív v priemysle a na vykurovanie domácnosti.
Veľký londýnsky smog mal dokonca celosvetový dopad, bol totiž hybnou silou zmien k modernému prístupu k životnému prostrediu. Tie sa odrazili v rade konferencií OSN a koncepte udržateľného rozvoja.
