„Sme na ceste do záhuby,“ odznelo v úvode klimatickej konferencie COP29

Jednou z hlavných tém konferencie je zvýšenie cieľovej sumy sto miliárd dolárov (viac ako 2,5 bilióna korún) ročne na financovanie rozvojových krajín, aby zvládli dopady klimatických zmien a odklonili svoje ekonomiky od fosílnych palív. Rozvojové krajiny žiadajú bilióny dolárov a chcú, aby peniaze boli poskytované prevažne formou grantov, nie pôžičiek. Informuje o tom portál ČT24.

Bohaté krajiny vrátane Spojených štátov, Japonska alebo členských krajín Európskej únie sa predtým zaviazali, že do roku 2020 zmobilizujú sto miliárd dolárov ročne na podporu rozvojových štátov, podotkla nemecká stanica Deutsche Welle. Cieľ bol podľa nej prvýkrát dosiahnutý v roku 2022. Zatiaľ ale značná časť financovania prichádzala vo forme vysoko úročených pôžičiek, čo malo za následok tvrdú kritiku, dodala stanica. EÚ a USA sa medzitým snažia prinútiť Čínu a krajiny Perzského zálivu, aby sa pripojili k darcom, podotkla agentúra Reuters.

Súčasná klimatická konferencia sa koná v čase varovania meteorologickej služby Európskej únie Copernicus, že tento rok bude prakticky určite najteplejším v histórii meraní a prvým rokom s teplotou o viac ako 1,5 stupňa Celzia vyššou ako v predindustriálnom období. Signatári parížskej klimatickej dohody sa pritom v roku 2015 zaviazali prijať opatrenia s cieľom udržať otepľovanie planéty pod hranicou 1,5 stupňa Celzia oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou a spoločne postupovať proti zmene klímy.

„Sme na ceste do záhuby,“ odznelo už na konferencii

Túto vetu vyhlásil na otváracej ceremónii predseda tohtoročnej klimatickej konferencie Muchtar Babajev, azerbajdžanský minister pre ekológiu a prírodné zdroje, ktorý podľa BBC News takmer tri desiatky rokov pôsobil v azerbajdžanskej štátnej ropnej a plynárenskej spoločnosti Socar. „COP29 je okamihom pravdy pre parížsku dohodu,“ poznamenal Babajev.

Delegáti sa do Baku schádzajú nedlho po víťazstve republikána Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách. Jeho tím sa podľa informácií denníka The New York Times už pripravuje na opätovné odstúpenie od parížskej dohody o klíme. Trump popiera závery vedcov o úlohe spaľovania fosílnych palív v otepľovaní klímy a už počas svojho prvého funkčného obdobia od parížskej dohody odstúpil. Potom, čo ho v úrade vystriedal demokrat Joe Biden, sa USA k dohode opäť pripojili.

Západné médiá upozorňujú na fakt, že tohtoročná klimatická konferencia sa odohráva v Azerbajdžane, ktorý je bohatý na ropu a plyn a ktorého ekonomika stojí na ťažbe týchto surovín. Baku čelí tlaku, aby ukázalo pokrok od vlaňajšieho záväzku COP28 k prechodu od fosílnych palív, píše Reuters. Príjmy krajiny z ropy a plynu podľa agentúry tvorili vlani 35 percent jej ekonomiky, čo je pokles z päťdesiatich percent o dva roky skôr. Baku tvrdí, že tieto príjmy budú ďalej klesať, na 22 percent do roku 2028. Baku lobuje u vlád, aby urýchlili prechod na čistú energiu, zatiaľ čo propaguje plyn ako prechodné palivo, dodáva Reuters.

Dôležitosť konferencie COP

Konferencie OSN o zmene klímy sa organizujú každoročne pri Rámcovom dohovore OSN o zmene klímy (UNFCCC), ktorý nadobudol platnosť v roku 1994 a ktorý vyzval krajiny sveta k dobrovoľnému znižovaniu emisií skleníkových plynov. Prijatá bola na tretiu Konferenciu OSN o životnom prostredí a rozvoji, označovanej ako „summit krajiny“, v roku 1992 v Riu de Janeiro. Skratka COP (conference of the parties) znamená „konferencia zmluvných strán“ dohovoru. Konajú sa (až na výnimky) každoročne, prvá označovaná ako COP1 sa uskutočnila v roku 1995 v Berlíne.

Konferencia v Riu výrazne prispela najmä k popularizácii myšlienky udržateľného rozvoja. Jej výsledkom bol okrem iného dokument nazvaný Agenda 21. Obsahoval dlhodobé vízie o tom, ako dospieť k zachovaniu rovnováhy medzi ekonomickými a sociálnymi potrebami ľudstva na jednej strane a prírodnými zdrojmi a ekosystémami Zeme na strane druhej. Nie všetky opatrenia sa za uplynulé tri dekády podarilo naplniť. Kľúčové boli konferencie v rokoch 1997, 2011, 2012 a 2015.