Milióny Američanov si v pondelok 8. apríla nenechalo ujsť nádherné nebeské divadlo - zatmenie slnka. Úkaz mohli pozorovať obyvatelia od Mexika až po Kanadu. Do tzv. pásu zatmenia však putovalo aj množstvo turistov či astrofotografov z celého sveta. Medzi nimi aj Košičan, Robert Barsa, ktorému sa podarilo zachytiť skutočne nádherné zábery.
O slovenskom astrofotografovi, pánovi Robertovi Barsovi z Košíc, resp. o jeho záberoch, sme naposledy na našom webe písali pred necelým rokom. Začiatkom mája 2023 sa mu podarilo zachytiť polotieňové zatmenie Mesiaca, a to priamo nad spomínanými Košicami.
Za najnovšími zábermi však musel cestovať prakticky na opačnú stranu zemegule. Do tisícky kilometrov vzdialeného Mexika.
Mexický štát Durango si celkom určite nevybral náhodou. Práve v tejto lokalite totiž zatmenie Slnka v tzv. totalite trvalo najdlhšie - 4 minúty a 28,13 sekundy.
Vydarené fotografie nezobrazujú len samotné zatmenie Slnka, ale aj ďalšie, sprievodné, javy, ktoré možno pri zatmení pozorovať. Ide o: diamantový prsteň, Bailyho perly, korónu a protuberancie. Tieto zábery v plnej kráse nájdete v priloženej fotogalérii v závere článku.
Diamantový prsteň je efekt pozorovateľný v okamihu tesne pred začiatkom úplného zatmenia, resp. po jeho skončení, kedy je ešte vidieť poslednú žiariacu časť slnečného povrchu a pritom je už viditeľný prstenec slnečnej koróny.
Slnečná koróna je jasná plazmová slnečná atmosféra najľahšie viditeľná počas úplného zatmenia Slnka alebo pomocou koronografu. Od spodnejšej vrstvy slnečnej atmosféry, chromosféry, oddeľuje korónu tzv. prechodová oblasť. Koróna je najteplejšia vrstva slnečnej atmosféry. Je stokrát teplejšia než fotosféra.
Bailyho perly sú optický úkaz pozorovateľný tesne pred začiatkom úplného zatmenia Slnka a po jeho skončení alebo pri prstencovom zatmení. Vzniká prechodom slnečných lúčov cez nerovnomerný okraj Mesiaca a prejavuje sa ako oblúkový reťazec žiarivých perál. Úkaz pozoroval Francis Baily pri úplnom zatmení Slnka v Taliansku v roku 1836.
Protuberancia je plazmový objekt nachádzajúci sa v atmosfére Slnka. Môže mať rôzny vzhľad, výšku, štruktúru a životnosť. Vyskytuje sa v chromosfére a koróne. Ide o pomerne chladný (5 až 7 tisíc kelvinov) a hustý (1013 častíc na cm3) výron hmoty do slnečnej atmosféry.
Úplné zatmenie Slnka nastáva, keď Mesiac prechádza medzi planétou Zemou a Slnkom, ktoré úplne zakryje. Počas tohto okamihu sa zotmie a na oblohe sa objaví slnečná koróna. Pozorovatelia tak sledujú žiariace okolie Slnka spôsobené unikajúcimi horúcimi plynmi. Mesiac ale jasnú hviezdu našej Slnečnej sústavy nezakryje okamžite. Spočiatku iba odhrýza jej kúsky a k videniu je kosáčik Slnka. Než dôjde k celému zatmeniu, môže uplynúť viac ako hodina. Podľa NASA to bude tentoraz trvať 70 až 80 minút.
Výnimočný prírodný úkaz bol viditeľný v niektorých častiach Mexika, ale rovnako tiež z Kanady a viac ako 10 štátoch USA. Čiastočné zatmenie v tvare polmesiaca mohli pozorovať ľudia v 49 štátoch USA. Viditeľnosť ale závisela od prívetivého počasia.
Úplné zatmenie si užili ľudia napríklad v mexickom Torreóne, amerických mestách Dallas, Indianapolis a Buffalo alebo v kanadskom Montreale. Cez tieto mestá sa totiž potiahol 183 kilometrov široký pás, kde bol astronomický jav stopercentný.
Všetko začalo nad južným Tichým oceánom. Prví pozorovatelia mali možnosť v mexickom Mazatláne zhruba okolo 11:07 miestneho času (20:07 stredoeurópskeho letného času). Úplné zatmenie sa potom začalo presúvať severovýchodným smerom cez Texas, Oklahomu, Arkansas, Illinois, Ohio a potom sa dotklo aj hranice s Kanadou. Sledovanie javu skončilo v kanadskej provincii Newfoundland o 17:12 miestneho času (21:42 SELČ).
Len v oblastiach, kadiaľ sa potiahol „pás totality“, žije vyše 30 miliónov obyvateľov. Ďalšie milióny turistov z celého sveta cestujú do USA.