Počasie v Európe je stále ničivejšie. Experti odhaľujú príčiny
Povodne, suchá aj intenzívne búrky či horúčavy sú v Európe stále viac extrémne a experti teraz odhalili, čo je príčinou týchto katastrof.
Povodne, suchá aj intenzívne búrky či horúčavy sú v Európe stále viac extrémne a experti teraz odhalili, čo je príčinou týchto katastrof. Európa ako najrýchlejšie sa otepľujúci kontinent je vystavená rastúcim teplotám a úmrtiam v dôsledku horúčav.
Viac ako 70 % Európanov v súčasnosti žije v mestách. Očakáva sa, že do roku 2050 toto číslo stúpne na 84 %. Teploty na tomto kontinente rastú dvakrát rýchlejšie ako celosvetový priemer. V Bruseli sa situácia považuje za kritickú, upresnil The Brussels Times.
Spoločnosť Sweco preskúmala plány 24 európskych miest v oblasti regulácie tepla a zistila „významné nedostatky" v ich klimatických plánoch.
Pribúdajú úmrtia v dôsledku horúčav
„Extrémne oteplenie predstavuje značné riziko pre verejné zdravie, energetickú infraštruktúru a ekonomickú produktivitu v mestských oblastiach," zdôrazňuje sa v správe, podľa ktorej počet úmrtí súvisiacich s horúčavou za posledných 20 rokov vzrástol asi o 30 %.
Takzvaný efekt mestského „tepelného ostrova“ prispieva k rýchlejšiemu celkovému nárastu teplôt v Európe. V Bruseli sú teploty až o osem stupňov Celzia vyššie ako v okolitých vidieckych oblastiach. Očakáva sa, že počet dní so „stredným tepelným stresom" (od 26 °C do 32 °C) v meste medzi rokmi 2020 a 2100 vzrastie o 150 %, čiže každý rok pribudne deväť ďalších dní horúčav.
V severoeurópskych mestách ako Kodaň, Štokholm a Oslo sa podľa správy nárast vĺn horúčav medzi rokmi 2020 a 2100 odhaduje najmenej o 140 %.
Správa upozornila aj na výrazné predĺženie trvania vĺn horúčav, ktoré predstavujú ohrozenie verejného zdravia, infraštruktúry a zdrojov. Počet dní s horúčavou v Bruseli, ktorých bolo v roku 2020 osemnásť, by sa do roku 2100 viac ako zdvojnásobil a to až na 40.
Dá sa to zmierniť
Brusel vo svojom klimatickom pláne predstavil riešenia založené na zveľaďovaní prírodných podmienok, napríklad rozširovaní zelených plôch. „Klimatické plány európskych miest sa musia viac zamerať na ochranu zraniteľných skupín zlepšením klimatizácie v predškolských zariadeniach, centrách asistovaného bývania a opatrovateľských domoch," uviedla Séverine Hermandová, expertka na plánovanie odolnosti voči klíme v spoločnosti Sweco.
Európsky región sa podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) otepľuje najrýchlejšie zo všetkých šiestich svetových regiónov, pričom teploty tu rastú približne dvakrát rýchlejšie ako globálny priemer. Medzi rokmi 2000 a 2019 tu v dôsledku horúčav každoročne zomrelo priemerne 176.040 ľudí, uviedol Hans Henri P. Kluge, regionálny riaditeľ WHO pre Európu.
Na niektorých miestach sveta už klimatická kríza spôsobuje extrémny nárast teplôt. V rokoch 2000 až 2019 došlo celosvetovo každoročne k približne 489 000 úmrtiam v dôsledku horúčav, pričom európsky región tvoril 36 % z tohto počtu.
