Nebyť sucha a alpského sneženia, tak povodne sú katastrofálne. Takto sa topí Bratislava
Hlavné mesto Bratislava zažíva jednu z najhorších povodní v novodobej histórii, no situácia mohla byť oveľa vážnejšia nebyť dvoch zásadných faktorov: sucha a alpského sneženia.
Hlavné mesto Bratislava zažíva jednu z najhorších povodní v novodobej histórii, no situácia mohla byť oveľa vážnejšia nebyť dvoch zásadných faktorov: sucha a alpského sneženia.
Slovensko zasiahla vlna povodní, ktorá postihla predovšetkým Kysuce a Záhorie. V týchto oblastiach voda napáchala rozsiahlejšie škody. Problémy spôsobuje aj Dunaj v Bratislave a aktuálne sa na povodňovú vlnu chystajú aj v Budapešti, kde bude atakovať historické maximá.
Povodne prišli po extrémnom suchu a nebyť jeho, ako aj výdatného sneženia v Alpách, tak celkom určite je situácia na Dunaji horšia a prekonávali by sme rok 2013.
Dunaj začal svoj vzostup po suchu
Historické povodne zasiahli hlavné mesto Bratislava v roku 2013, kedy prekonali doterajší rekord z roku 2002, kedy dosiahol Dunaj v Bratislave výšku 991 cm. Hladina Dunaja v roku 2013 dosiahla 1034 cm, čo v meste spôsobilo problémy, avšak vďaka vybudovanej protipovodňovej ochrane mesta Bratislava po roku 2002 sa povodeň zaobišla bez extrémnych škôd.
Aktuálne zažíva Bratislava ďalšiu veľkú povodeň a hladina rieky dosiahol výšku 976 cm. Priebeh situácie však naznačujú, že povodeň v Bratislave mohla byť extrémnejšia a prekonať mohla hranicu 10 metrov a aj rok 2013. Pomohli dva zásadné faktory.
Pomohol sneh aj sucho
Prvým podstatným faktorom bolo sucho. To niekoľko týždňov sužovalo nielen Slovensko, ale aj Česko a Rakúsko. Suchá pôda tak spočiatku mala schopnosť absorbovať množstvo vody.
Druhým, asi ešte zásadnejším faktorom bolo alpské sneženie. Ako prišli zrážky, tak sa v Alpách ochladilo a od 700 metrov snežilo, pričom od 1200 m n.m. snežilo výdatnejšie a výška nového snehu dosiahla 100 až 150 cm.
To, ak si premeníme na vodný ekvivalent činí cca 100 až 150 litrov na meter štvorcový. Alpy sú rozsiahle a vo forme snehu tak uchovali väčšiu časť zrážok, ktorá sa až teraz dostáva do povodia Dunaja a ten v Rakúsku opäť stúpa.
Ak by v Alpách nesnežilo alebo snežilo od vyššej výšky, tak do povodia sa dostane oveľa viac vody, čo by malo zásadný vplyv na aktuálny priebeh povodní. Zároveň dopomohlo aj sucho.
Pre ilustráciu Dunaj v roku 2013 štartoval svoj vzostup na hodnotu 1034 cm z výšky 400 cm, ktorá bola v Bratislave niekoľko uplynulých dní. Teraz však povodňová vlna štartovala z výšky cca 340 cm, čo je rozdiel vo východiskovej polohe až 60 cm.
Ak by bol počiatočný stav nasýtenosti Dunaja vyšší ako bol teraz a nebodaj by v Alpách nesnežilo od takej nízkej nadmorskej výšky, tak by sme celkom určite atakovali a zrejme aj prekonávali rok 2013.
