Bola niekedy naša planéta úplne zamrznutá? Vedci majú nové informácie

Geológovia potvrdili, že obrovské ľadovce kedysi pokrývali celú Zem a siahali až k rovníku. Zistenie, že to platilo aj v strede kontinentov, kde by boli veľmi suché podmienky, prehlbuje záhadu, kde a ako prežil život.

Geológovia sa o existencii nedávnych dôb ľadových dozvedeli vďaka tomu, že našli dedičstvo ľadovcov oveľa ďalej od pólov alebo vysokých pohorí, než sa vyskytujú dnes. Keď však začali nachádzať oveľa dávnejšie náznaky ľadovcov v ešte tropickejších oblastiach, boli skeptickí. Zdalo sa im nepravdepodobné, že by planéta bola niekedy dostatočne studená na to, aby hrubé vrstvy ľadu mohli dosiahnuť rovník. Napriek tomu, keď sa nachádzalo čoraz viac príkladov, zrodila sa myšlienka Zeme ako snehovej gule.

Kedysi to bola len okrajová teória, dnes sa všeobecne uznáva, že Zem mala minimálne dve a možno aj viac období „snehovej gule“. Aj keď sa dnes uznáva, že Zem bola približne o 60 °C chladnejšia ako dnes, stále sa kladú otázky, či vnútrozemie kontinentov, kde by bolo zrážok veľmi málo, bolo tiež zľadovatené.

Dôkazy o nedávnom zaľadnení v Colorade by mnohých ľudí neprekvapili. Dnes sa nachádza takmer uprostred medzi rovníkom a pólmi a vyzdvihuje ho Skalnaté pohorie. Pred 661 miliónmi rokov to však bolo iné. Vtedy bola táto oblasť relatívne plochá a nachádzala sa na rovníku. Ak sa tam vtedy ľad dostal, mohol sa dostať kamkoľvek.

Nové informácie vedcov

Dr. Liam Courtney-Davies z Coloradskej univerzity v Boulderi a jeho spoluautori uvádzajú, že ľad tam bol. Minerálne žily vstrekované do pieskovcov sú neklamným znakom kombinácie ľadovcového tlaku a geotermálneho ohrevu, tvrdia autori. „Modernú analógiu poskytuje Rossova priehlbina v Antarktíde, kde zlomy súvisiace s riftmi ohraničujú panvy vyplnené sedimentmi, pretlakované tekutiny cirkulujú v uzavretých vodonosných vrstvách pod ľadom,“ píšu podľa webu iflscience.com.

Potvrdenie tejto teórie si vyžaduje správne načasovanie. Ak sa na niektorej lokalite nachádzali ľadovce, ale v čase kontinentálneho driftu sa nachádzali niekde inde, nemusí to byť požadovaný dôkaz. Tím použil laserovú ablačnú hmotnostnú spektrometriu na meranie ťažkých kovov z coloradských tavkaivských pieskovcov na lokalitách západne a južne od Denveru. Izotopové datovanie uránu a olova určilo vek hornín a ich prímesí na 696 a 663 miliónov rokov.

„Táto štúdia predstavuje prvý fyzikálny dôkaz, že Snowball Earth dosiahla srdce kontinentov na rovníku,“ uviedol Courtney-Davies vo vyhlásení.

Väčšina toho, čo vieme o Snowball Earth, pochádza z vtedajších okrajov kontinentov a blízkych sedimentárnych paniev, vrátane nedávnych dôkazov o tom, ako sa topenie prejavilo, keď sa veci skončili. Napriek tomu zostali otázky, či zamrzla celá planéta, alebo či prežili malé refúgiá. Ak nie, zostáva otázkou, prečo život nemusel po ústupe ľadu začať znova od nuly.

Vnútrozemie kontinentov je často suché a počas ľadových dôb sa vysušuje, takže jedným z vysvetlení je, že aj keď boli chladné, nezamrzli. Nájsť lokality, ktoré boli v príslušnom čase tropické, v nízkej nadmorskej výške a ďaleko od kontinentálnych okrajov, ale ktorých geológia je odkrytá, však bolo náročné. Lokality v Colorade tomu zodpovedajú a známa prítomnosť sopečnej činnosti v Idahu v rovnakom čase robí prítomnosť geotermálnych lokalít pravdepodobnou.

„Klíma sa vyvíja a život sa vyvíja spolu s ňou. Všetky tieto veci sa odohrali počas Snowball Earth,“ povedal Courtney-Davies. „Musíme lepšie charakterizovať celé toto obdobie, aby sme pochopili, ako sme sa my a planéta spoločne vyvíjali.“

Výzvou je najmä vysvetliť, ako sa život vyvíjal ďalej, keď aj najteplejšie a najsuchšie časti planéty pokrývali také hrubé ľadové kryhy, že mohli zatlačiť pieskovce hlboko pod zem a vtlačiť do nich minerálne žily.