Obdobie „temna“ pomaly končí a my sa po tomto decembrovom dátume už môžeme tešiť na dlhšie dni za vidna. Čoskoro totiž nastáva zimný slnovrat, ktorý nám postupne prinesie dlhšie dni za denného svetla.
Aktuálne zažívame najdepresívnejšie dni v roku. V týchto dňoch má deň za svetla „len“ približne 8 hodín a zvyšných 16 hodín je ponorených do tmy. Toto sa však už pomaly zmení a dni sa budú konečne predlžovať.
Zimný slnovrat je kľúčovým bodom v astronomickom kalendári a označuje zmenu z jesene na zimu. V tento deň sa začína astronomická zima na severnej pologuli, keďže astronomické ročné obdobia sú založené na polohe Zeme voči Slnku.
Zemská os je naklonená v priemere o 23,5 stupňa. Keď sa Zem pohybuje na svojej celoročnej ceste okolo Slnka, je naklonená smerom k Slnku alebo od neho, čo nám určuje naše ročné obdobia.
V decembri zimný slnovrat označuje presný okamih, kedy je severná pologuľa naklonená najďalej od Slnka. Toto je najkratší deň v roku s najmenším počtom hodín denného svetla.
Presný okamih zimného slnovratu sa z roka na rok mení v dôsledku mierneho nesúladu medzi gregoriánskym kalendárom a skutočnou rýchlosťou rotácie Zeme okolo Slnka, ale zvyčajne pripadá na 21. alebo 22. decembra. Tento rok nastane zimný slnovrat 21. decembra o 10.19 h.
Od tohto konkrétneho okamihu sa budú dni na severnej pologuli postupne predlžovať, a to až do letného slnovratu, ktorý bude 21. júna 2025.
Môžeme si to uviesť aj na konkrétnom príklade: Napríklad v Bratislave tesne pred zimným slnovratom bude trvať deň za svetla 20. decembra 8 hodín a 21 minút, tak napríklad na Silvestra, teda 31. decembra, bude deň za svetla trvať v Bratislave už 8 hodín a 25 minút, teda sa za 11 dní predĺži o 4 minúty.
O mesiac neskôr, konkrétne 31. januára 2025, bude deň za vidna v našom hlavnom meste trvať 9 hodín a 29 minút, čo je o hodinu viac. Na konci februára bude denné svetlo pretrvávať až 11 hodín.